1Pobrali sa cestou, ktorá vedie cez mestá Amfipolis a Apolóniu do Tesaloniky, kde bola židovská synagóga.2Pavol ako zvyčajne prišiel kázať Židom, po tri soboty im vysvetľoval proroctvá,3ako Mesiáš musel trpieť a vstať z mŕtvych, a dokazoval, že tým Mesiášom je Ježiš.4Niektorí zo Židov sa dali presvedčiť a pripojili sa k Pavlovi a Sílasovi. Bolo medzi nimi aj veľa Grékov a nemálo žien z vyšších vrstiev.5Ale to prebudilo závisť židovských vodcov. Pomocou povaľačov vyvolali rozruch a pobúrili celé mesto. Obkľúčili Jazonov dom, hľadali v ňom Pavla a Sílasa a chceli ich predviesť pred zhromaždený dav,6ale nenašli ich. Preto dovliekli Jazona a niekoľkých veriacich pred mestskú radu a kričali: „Pavol a Sílas, ktorí poburujú celý svet, prišli aj k nám7a Jazon ich prijal do svojho domu. Všetci porušujú cisárove nariadenia, lebo tvrdia, že pravým kráľom je Ježiš.“8Tieto slová popudili dav aj členov mestskej rady.9Ale keď Jazon aj ostatní zaplatili záruku, prepustili ich.
Nové ťažkosti v Berei
10Hneď v tú noc vypravili bratia Pavla a Sílasa do Berey. Keď ta prišli, zamierili rovno do židovskej synagógy.11Tamojší Židia boli omnoho prístupnejší ako v Tesalonike. Veľmi dychtivo prijímali zvestované slovo, každý deň študovali Písmo a skúmali, či sa Pavlova zvesť zhoduje s predpoveďami prorokov.12Mnohí z nich uverili, medzi nimi aj nemálo Grékov, mužov i žien z vyšších vrstiev.13No len čo sa Židia v Tesalonike dozvedeli, že Pavol káže v Berei, hneď ta prišli, poburovali a štvali ľudí proti nim.14Preto bratia vypravili Pavla na pobrežie a niektorí ho vyprevadili až do Atén. Sílas a Timotej zostali zatiaľ v Berei,15ale Pavol im po svojich sprievodcoch odkázal, aby čo najskôr prišli za ním.16Kým Pavol v Aténach čakal na Sílasa a Timoteja, bol hlboko znepokojený pri pohľade na množstvo pohanských modiel, obrazov i sôch, s ktorými sa stretával v meste na každom kroku.17Deň čo deň sa zhováral so Židmi aj bohabojnými Grékmi v synagóge, ale vychádzal aj na námestia a debatoval so všetkými, čo tam práve boli.18Tak sa dostal do rozhovoru aj s aténskymi filozofmi, epikurejcami a stoikmi. Hovoril im o Ježišovi a o tom, že vstal z mŕtvych, no reagovali rozlične. Jedni vraveli: „Nepočúvajte toho táraja!“ Iní zasa: „Chce tu zaviesť akési nové náboženstvo!“19Pozvali ho teda na Areopág, ktorý bol verejným rečníckym fórom. Tam sa ho spýtali: „Smieme sa dozvedieť, aké nové učenie to hlásaš?20Hovoríš prekvapujúce veci a radi by sme sa o tom dozvedeli čosi viac.“21Najväčšou záľubou Aténčanov, ako aj v meste žijúcich cudzincov bolo totiž oznamovať i dozvedať sa najnovšie zaujímavosti a správy.22Pavol teda vystúpil pred všetkých, ktorí sa zhromaždili na Areopágu, a oslovil ich: „Vážení Aténčania! Potešilo ma, že ste ľudia túžiaci po Bohu.23Keď som sa totiž prechádzal po meste a prezeral si vaše posvätné miesta, našiel som aj oltár s nápisom Neznámemu Bohu. A tohto Boha, ktorého uctievate, hoci ho nepoznáte, vám dnes chcem zvestovať.24Je to Boh, ktorý stvoril svet aj všetko, čo je na ňom. No jeho, ktorý ovláda zem i vesmír, si nemôžete postaviť ako sochu do svojich chrámov.25Nie je závislý od toho, či ho niekto uctieva alebo mu prináša obete.26Veď on sám vdýchol všetkému život a dáva aj všetko, čo je pre život potrebné.27On stvoril všetkých ľudí na zemi z jedného muža, Adama, a umožnil im bývať na celom zemskom povrchu. On určil, ako dlho a kde majú žiť. To všetko urobil, lebo chcel, aby ho ľudia hľadali, pátrali po ňom a našli ho. Veď je nám tak blízko.28On rozhodol o dĺžke ich života. Vďaka nemu žijeme, pohybujeme sa i jestvujeme, tak ako to vyjadrili aj niektorí z vašich básnikov: Sme jeho deti, jeho rodina.29Ak teda pochádzame z Boha, je nezmyselné sa domnievať, že sa Boh podobá modle, ktorú človek vytvoril zo zlata, zo striebra, alebo vytesal z kameňa. Veď je to iba výtvor ľudského umenia a zručnosti.30Doposiaľ to ľudia nemohli pochopiť a Boh im to odpustil. Ale teraz prikazuje všetkým ľuďom na celom svete, aby sa odvrátili od modiel a uctievali iba jeho.31Lebo už sa blíži deň, keď bude spravodlivo súdiť svet prostredníctvom muža, ktorého na to určil. Všetkým ľuďom o tom poskytol dôkaz, keď ho vzkriesil z mŕtvych.32Keď poslucháči počuli, že niekto, kto zomrel, vstal z mŕtvych, poniektorí sa začali Pavlovi posmievať a iní mu povedali: „Radi sa o tom dozvieme viac, ale až inokedy.“33Po týchto slovách Pavol odišiel z Areopágu.34Ale niektorých jeho reč predsa zaujala a uverili. Bol medzi nimi aj Dionýz, člen mestskej rady, žena, ktorá sa volala Damaris, a niektorí iní.