Skutky apoštolov 18

Nádej pre kazdého

1 Potom Pavol opustil Atény a prišiel do Korintu.2 Tam sa zoznámil so židovskými manželmi Akvilom a Priscilou. Akvila bol rodák z Pontu, nedávno sa prisťahoval aj s manželkou z Itálie. Cisár Klaudius totiž vydal rozkaz, aby všetci Židia opustili Rím. Pavol u nich býval aj pracoval,3 lebo mali rovnaké remeslo ako on – vyrábali stany.4 Každú sobotu vyučoval v synagóge a usiloval sa získať Židov aj Grékov.5 Keď však došli do Macedónska Sílas a Timotej, venoval sa Pavol výlučne šíreniu evanjelia a presviedčal Židov, že Ježiš je zasľúbený Mesiáš.6 No keď mu Židia odporovali a posmešne sa vyjadrovali o Kristovi, vytriasol si prach z odevu na znamenie, že s nimi nič nechce mať, a povedal: „Ak zahyniete, sami za to ponesiete zodpovednosť. To nebude moja vina. Odteraz sa budem venovať pohanom.“7 Potom sa presťahoval k Títovi Justovi, ktorý býval hneď vedľa synagógy. Justus bol pohan, ktorý uveril v Boha.8 Po nejakom čase uveril aj predstavený synagógy Krispos aj s celou svojou rodinou. Aj mnohí ďalší z Korintu uverili a dali sa pokrstiť.9 Jednej noci sa mu ukázal vo videní Pán a povedal mu: „Neboj sa! Len smelo hovor a nemlč!10 Veď ja som s tebou a nikto ti neublíži. Mnohí tu v Korinte patria ku mne.“11 A tak zostal Pavol ešte pol druha roka v Korinte a hlásal tam Božie slovo.12 Ale keď sa stal rímskym miestodržiteľom v Achajsku Gallio, Židia sa spolčili proti Pavlovi, predviedli ho pred súd13 a obžalovali ho: „Tento muž navádza ľudí, aby uctievali Boha spôsobom, ktorý sa prieči rímskym zákonom.“14 No len čo Pavol otvoril ústa a chcel sa obhajovať, Gallio sa obrátil k jeho obžalobcom: „Keby šlo o nejaké bezprávie alebo zločin, vypočul by som vás.15 Ale spory o slová, mená osôb alebo vaše židovské zákony, to si vyriešte sami. Do toho sa vám miešať nemienim.“16 A vyhnal žalobcov zo súdnej siene.17 Tu sa všetci vrhli na Sostena, nového predstaveného židovskej synagógy, a bili ho rovno pred Galliovými očami. Ale on do toho nezasiahol.18 Pavol tam zostal ešte dlhší čas. Potom sa rozlúčil s bratmi a pobral sa loďou do Sýrie. Spolu s ním odišli aj manželia Priscila a Akvila. Predtým si dal Pavol v Kenchreách, východnom korintskom prístave, ostrihať vlasy podľa židovského zvyku, lebo sa načas zaviazal dodržiavať nazarejský sľub (nestrihať si vlasy a nepiť opojné nápoje).19 V Efeze sa s priateľmi rozlúčil a pobral sa do synagógy, kde besedoval so Židmi.20 Prehovárali ho, aby sa u nich zdržal dlhšie, ale neprijal ich pozvanie.21 No pri lúčení im povedal: „Rád by som bol na sviatky v Jeruzaleme. Ale ak to bude Božia vôľa, ešte sa k vám vrátim.“22 Z Efezu sa odplavil do Cézarey v Judsku a odtiaľ sa pešo dostal do Jeruzalema. Tam navštívil miestnych kresťanov a odcestoval do sýrskej Antiochie.23 Strávil tam nejaký čas a znova sa pobral do Galácie a Frýgie. Ponavštevoval rad za radom všetky zbory, povzbudzoval veriacich a pomáhal im rásť vo viere.24 Medzitým prišiel do Efezu Žid z Alexandrie, ktorý sa volal Apolo. Bol to výborný rečník a znalec Starého zákona.25 Už sa aj zoznámil s Ježišovým učením a nadšene a správne hovoril o ňom, hoci ešte nevedel všetko a poznal iba krst Jánov.26 So zápalom kázal o ňom aj v efezskej synagóge. Tam ho počuli Priscilla a Akvila, pozvali ho k sebe a dôkladnejšie mu vysvetlili Kristovo evanjelium.27 Apolo sa potom rozhodol ísť do Grécka a zvestovať radostnú správu. Efezskí kresťania mu to schvaľovali a dali mu aj odporúčajúci list pre tamojších kresťanov, aby ho srdečne prijali. Keď ta prišiel, Boh jeho obdarovanie použil na posilnenie veriacich,28 lebo vedel vynikajúco vyvracať argumenty Židov a na základe Písma dokazoval, že Ježiš je naozaj Mesiáš.