1Pavol a Sílas navštívili najprv mesto Derbe a odtiaľ sa dostali do Lystry. Tam stretli mladého veriaceho Timoteja. Jeho matka bola Židovka, ktorá uverila v Krista, ale otec bol Grék.2Bratia v Lystre aj v Ikoniu sa o ňom veľmi pochvalne vyjadrovali.3Jeho si Pavol vybral za svojho sprievodcu. Z ohľadu na tamojších Židov, ktorí vedeli, že jeho otec je Grék, mu Pavol odporúčal, aby sa radšej dal obrezať.4Vo všetkých mestách, ktorými prechádzali, zoznamovali kresťanov s ustanoveniami, ktoré prijali apoštoli a starší jeruzalemského zboru.5A tak sa zbory upevňovali vo viere a zo dňa na deň v nich pribúdali noví kresťania.
Cesta do Európy cez Troadu
6Po svojom pobyte v Lystre prešli cez provinciu Frýgiu naspäť do Galácie.7Svätý Duch im totiž povedal, aby tentoraz nešli do provincie Ázia.8A keď došli do Mýzie a chceli cestovať ďalej na sever do provincie Bitýnia, cítili, že ich tam Duch Ježišov neposiela.9Prešli teda Mýziou a došli k moru do Troady.10Tam mal Pavol v noci sen. Stál pred ním akýsi Macedónec a prosil ho: „Príď do Macedónska a pomôž nám!“11Po tomto Pavlovom videní sme sa bez váhania začali pripravovať na cestu do Macedónska, lebo sme usúdili, že Boh nás posiela, aby sme tam hlásali radostnú zvesť.
Filipy – prvý kresťanský zbor v Európe
12Z Troady sme sa teda plavili rovno na ostrov Samotráke, na druhý deň do Neapola a po súši sme pokračovali do Filíp, najvýznamnejšieho mesta východného Macedónska, obývaného najmä rímskymi kolonistami. Tam sme strávili niekoľko dní.13Pretože v meste nebola synagóga, vybrali sme sa v sobotu za bránu na breh rieky, lebo sme vedeli, že sa tam schádzajú miestni Židia a bohabojní pohania modliť. Skutočne sme tam našli skupinku žien. Prisadli sme si k nim a hovorili sme im o Kristovi.14Medzi poslucháčkami bola aj Lýdia, obchodníčka s purpurovými látkami z mesta Tyatira, ktorá verila v jediného Boha. Pán jej otvoril srdce a dychtivo počúvala všetko, čo Pavol hovoril.15Dala sa pokrstiť aj s celou svojou rodinou a pozvala nás do svojho domu s prosbou: „Ak ste presvedčení, že som uverila v Pána, buďte hosťami v mojom dome.“ A dovtedy naliehala, kým sme neprijali jej pozvanie.
Pavol a Sílas vo väzení
16Keď sme raz šli na miesto modlitieb, stretla nás mladá otrokyňa, ktorá mala veštecký dar a predpovedaním budúcnosti prinášala svojim pánom značný zisk.17Chodila za Pavlom a za nami a stále volala: „Toto sú služobníci najvyššieho Boha a prišli sem, aby vám povedali, ako môžete byť zachránení.“18To sa opakovalo deň čo deň, až to Pavol nezniesol a prikázal démonovi v nej: „V mene Ježiša Krista ti prikazujem, aby si z nej vyšiel!“ A v tej chvíli ju ten zlý duch opustil.19Keď si jej páni uvedomili, že tým prišli o svoj zisk, chytili Pavla a Sílasa a dovliekli ich na námestie pred sudcov:20„Títo Židia poburujú naše mesto,“ kričali.21„Zavádzajú tu zvyky, ktoré sú proti našim rímskym zákonom.“22Aj poštvaný dav sa obrátil proti nim. Sudcovia dali teda z nich postŕhať šaty a vyšľahať ich po nahom tele prútmi.23Keď ich poriadne zbičovali, vrhli ich do väzenia a žalárnikovi prikázali, aby ich prísne strážil.24Dal ich do najhlbšej cely a nohy im pre istotu zovrel do klady.25Okolo polnoci, keď sa Pavol a Sílas modlili a spevom oslavovali Boha, až sa to rozliehalo po celej väznici,26nastalo zrazu veľké zemetrasenie. Celá budova sa otriasala až do základov. Všetky dvere sa pootvárali a väzňom spadli okovy.27Keď sa žalárnik prebudil a videl, čo sa stalo, vytasil meč a chcel sa zabiť, lebo si myslel, že väzni utiekli.28Ale Pavol nahlas skríkol: „Nerob to! Všetci sme tu!“29Tu žalárnik rozkázal, aby mu priniesli svetlo, vbehol dnu a trasúc sa od strachu, padol pred Pavlom a Sílasom na kolená.30Potom ich vyviedol von a spýtal sa: „Páni, čo mám robiť, aby som bol spasený?“31Odpovedali mu: „Uver v Pána Ježiša a budeš spasený ty i všetci v tvojom dome.“32A začali jemu i všetkým v jeho domácnosti zvestovať Božie slovo.33Hneď v tú nočnú hodinu sa ich žalárnik ujal, vymyl a ošetril im rany a dal sa pokrstiť aj s celou svojou rodinou.34Potom ich zaviedol do svojho domu, pohostil ich a tešil sa on i celá jeho rodina, že mohli uveriť v Boha.35Na druhé ráno poslali sudcovia zriadencov s odkazom: „Prepusť tých ľudí!“36Žalárnik oznámil Pavlovi, že sú slobodní a môžu odísť.37Ale Pavol odpovedal: „To teda nie! Nás rímskych občanov verejne a bez súdu zbili a zavreli do väzenia. A teraz by sa nás chceli tajne zbaviť? Nech pekne prídu osobne a prepustia nás!“38Zriadenci to oznámili sudcom. Keď počuli, že Pavol a Sílas sú rímski občania, náramne sa preľakli,39prišli sa ospravedlniť, vyviedli ich z väzenia a pekne ich požiadali, aby opustili mesto.40Pavol a Sílas po prepustení z väzenia navštívili Lýdiu, kde sa stretli s veriacimi. Potešili sa navzájom a odišli z Filíp.