1Tu prišli z Jeruzalema k Ježišovi farizeji a učitelia Zákona a kládli mu otázky:2„Prečo tvoji žiaci nedodržiavajú staré židovské tradície? Veď si ani len ruky neumývajú pred jedením!“3Ježiš im na to odpovedal: „A prečo vy pre svoje tradície porušujete Božie prikázanie?4Napríklad, Boží príkaz znie: Cti otca i matku. A kto potupí otca alebo matku, nech zomrie.5Ale vy učíte: Kto povie otcovi alebo matke: To, čím by som ti mal pomôcť, je dar určený Bohu, ten už nemusí podporiť svojich rodičov ani vtedy, keď to potrebujú.6A tak ste svojou tradíciou zrušili priamy Boží príkaz.7Pokrytci! Aj na vás sa vzťahujú slová proroka Izaiáša:8Tento ľud hovorí, že ma ctí, ale jeho srdce je odo mňa ďaleko.9No márne ma uctieva, lebo vyučuje svoje vlastné zákony, a nie Božie.“
Čo človeka znesväcuje
10Potom okolo seba zhromaždil ľudí a povedal im: „Počúvajte, čo vám hovorím, a usilujte sa to pochopiť:11Vaše vnútro neznečisťuje to, čo vchádza do úst, ale čo z nich vychádza.“12Učeníci ho upozornili: „Vieš, že farizejov tieto slová pohoršili?“13Ježiš im odpovedal: „Rátajte s tým, že každá rastlina, ktorú nezasial môj nebeský Otec, bude vytrhnutá aj s koreňmi.14Nechajte ich! Chcú viesť slepých, no sami sú slepí. A keď slepý povedie slepého, obaja spadnú do jamy.“15Peter sa spýtal Ježiša: „Ako si to myslel s tým, čo nás znečisťuje?“16Ježiš sa začudoval: „Ani vy tomu nerozumiete?17Nechápete, že všetko, čo zjeme, prechádza vnútornosťami a vychádza z tela?18Ale zlé slová sa rodia v zlom srdci, a tak znečisťujú človeka.19Zo srdca vychádzajú zlé myšlienky, ktoré vedú k vraždám, nevere, smilstvu, krádežiam, ohováraniu a urážkam.20Toto všetko zbavuje človeka vnútornej čistoty. Ale jesť neumytými rukami, to človeka nepošpiní.“21Ježiš potom odtiaľ odišiel a pobral sa pešo do Týrskeho a Sidonského kraja.
Ježiš uzdraví pohanskú ženu
22Tu prišla za ním jedna žena z tých pohanských končín a prosila ho: „Zmiluj sa nado mnou, Pane, Syn kráľa Dávida! Moja dcéra je posadnutá démonom a veľmi trpí!“23Ale on si ju vôbec nevšímal.Jeho učeníci naňho naliehali: „Zbav sa jej, lebo nás unavuje svojím krikom.“24Tu sa Ježiš obrátil k žene a povedal jej: „Mojím poslaním je pomáhať Židom, a nie pohanom.“25Ale prišla až k nemu, klaňala sa mu a prosila: „Pane, pomôž mi!“26„Nie je správne brať chlieb deťom a hádzať ho psom!“ vyhováral sa.27Ale žena namietla: „Máš pravdu, ale šteňatám spadnú omrvinky zo stolov svojich pánov.“28„Žena, máš veľkú vieru,“ povedal jej Ježiš. „Nech sa stane, ako si želáš!“ V tej chvíli sa jej dcéra uzdravila.
Ježiš uzdraví mnohých chorých
29Potom sa Ježiš vrátil do Galiley a vystúpil na vrch nad jazerom.30Tu sa okolo neho zhromaždili veľké zástupy a priviedli so sebou chorých, zmrzačených, slepých, nemých a všelijako inak postihnutých. Kládli ich pred neho a on ich uzdravoval.31Aké to boli zázraky! Tí, čo dosiaľ nemohli vyriecť ani slovko, hovorili, chromí chodili, mrzáci sa narovnali a slepí videli! Uchvátené zástupy žasli a nadšene oslavovali Boha.
Nasýtenie štyroch tisícov
32Tu si Ježiš zavolal učeníkov a povedal im: „Je mi ľúto týchto ľudí, veď sú už tri dni so mnou a nemajú čo jesť. Nerád by som ich pustil hladných, veď by ani nedošli domov.“33Učeníci mu odpovedali: „Kde by sme v tejto pustatine vzali chlieb pre toľkých ľudí?“34„Čo tu máte na jedenie?“„Sedem chlebov a niekoľko rýb,“ odpovedali.35Nato Ježiš rozkázal ľuďom, aby si posadali na zem,36potom vzal tých sedem chlebov a ryby, poďakoval sa za ne Bohu, lámal chlieb, dával učeníkom a tí ho rozdávali zástupom.37Nasýtilo sa tam štyritisíc mužov,38nerátajúc ženy a deti. A ešte nazbierali sedem košov zvyškov.39Potom sa s nimi rozlúčil, nastúpil do člna a preplavil sa do Magadanského kraja.