1Vtedy sa dopočul galilejský vládca Herodes Antipas o Ježišovi2a povedal svojim dvoranom: „To je akiste Ján Krstiteľ! Vstal z mŕtvych, a preto má zázračnú moc!“3Pred časom dal Herodes Jána zatknúť a uväzniť. Ján mu totiž vyčítal,4že žije s Herodiadou, manželkou svojho brata Filipa.5Herodes by sa bol najradšej Jána zbavil, ale bál sa, že ľud sa vzbúri, lebo v ňom videl proroka.6Na oslavách Herodesových narodenín tancovala dcéra Herodiady a veľmi očarila Herodesa.7Prisahal, že splní každé jej želanie.8Herodiada naviedla svoju dcéru a tá povedala: „Tak mi daj ihneď priniesť na podnose hlavu Jána Krstiteľa.“9To bolo aj na Herodesa priveľa. Ale nechcel sa zhodiť pred hosťami tým, že by zrušil prísahu.10Preto dal príkaz, aby Jána Krstiteľa sťali priamo vo väzení.11Jeho hlavu priniesli tanečnici na podnose a tá ju položila pred svoju matku.12Jánovi žiaci si vyžiadali jeho telo a pochovali ho. Potom šli oznámiť Ježišovi, čo sa stalo.13Keď to Ježiš počul, nastúpil do člna a odplavil sa na pusté miesto, aby bol sám.14No len čo ľudia z okolia zistili, akým smerom sa uberá jeho čln, pešo sa pobrali za ním. Keď vystúpil na breh, už ho tam čakali zástupy ľudí. Prišlo mu ich ľúto a uzdravoval chorých.
Nasýtenie piatich tisícov
15Keď sa zvečerilo, pristúpili k nemu učeníci a upozornili ho: „Už je neskoro a tu na pustatine sa nedá nič kúpiť. Rozpusť preto zástupy, nech sa rozídu po dedinách a zadovážia si niečo na jedenie.“16Ježiš im na to povedal: „Kam by chodili, vy sa im dajte najesť!“17Namietli: „Veď máme dokopy iba päť chlebov a dve ryby!“18„Prineste mi ich sem!“19Potom vyzval ľudí, aby si posadali na trávu. Vzal tých päť chlebov a dve ryby, uprel oči do neba a poďakoval sa za ne Bohu. Potom lámal a dával učeníkom chleby, a tí ich rozdávali ľuďom.20Najedlo sa tam dosýta asi päťtisíc mužov.21Ženy a deti sa do toho počtu nerátali. A keď pozbierali zvyšky, zistili, že ich je plných dvanásť košov.
Ježiš kráča po vode
22Hneď potom primäl svojich učeníkov, aby nastúpili do člna a preplavili sa na druhý breh, kým on prepustí zhromaždené zástupy.23Keď ich vyprevadil, vyšiel na kopec, aby sa osamote modlil. Strávil tam takmer celú noc.24Učeníci veslovali, no nie a nie sa dostať na druhý breh. Zápasili s vlnami, lebo sa strhol víchor.25Nad ránom sa Ježiš priblížil k člnu, kráčajúc po hladine jazera.26Keď ho učeníci zbadali, vydesili sa, lebo ho pokladali za prízrak, a kričali od hrôzy.27Ale Ježiš sa im hneď prihovoril a upokojil ich: „Vzchopte sa, to som ja, nebojte sa!“28Tu naňho zavolal Peter: „Pane, ak si to ty, rozkáž mi, a ja prídem k tebe po vode!“29„Tak poď!“ vyzval ho Ježiš. A Peter hneď vystúpil z člna a pobral sa po vode k Ježišovi.30Ale keď sa pozrel okolo seba a videl obrovské vlny, preľakol sa a začal sa ponárať: „Pane, zachráň ma!“ vykríkol.31Ježiš ihneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: „Kde je tvoja viera? Prečo si pochyboval?“32A len čo vstúpili do člna, vietor sa utíšil.33Učeníci pokľakli pred ním a vyznávali: „Ty si určite Boží Syn!“
Uzdravovanie pri Genezaretskom jazere
34Potom pristáli v Genezaretskom kraji.35Len čo ho tamojší ľudia spoznali, správa o ňom sa rozniesla po širokom okolí a odvšadiaľ prinášali k nemu chorých.36Prosili ho, aby im dovolil dotknúť sa aspoň lemu jeho šiat. A kto sa dotkol, bol uzdravený.