1Potom som uvidel na nebi ešte iné znamenie, veľké a obdivuhodné: sedem anjelov, ktorí prinášajú sedem posledných pohrôm – nimi sa zavŕši Boží hnev.2Predo mnou sa rozprestieralo čosi ako krištáľovo priezračné more, iskriace ako oheň. A na ňom stáli tí, čo zvíťazili nad dravou šelmou, neklaňali sa jej soche a nedali sa označiť jej číslom. V rukách držali harfy a spievali víťaznú pieseň, ktorú spieval Boží služobník Mojžiš, a pieseň Baránkovu:3„Veľké a obdivuhodné sú tvoje skutky, Pane, Bože všemohúci!Spravodlivé a priame sú tvoje cesty,Kráľ národov.4Kto by sa nebál teba, Pane,a neoslavoval tvoje meno?!Veď ty jediný si svätý!Všetky národy prídu a budú sa ti klaňať,lebo sa ukázalo,že tvoje rozhodnutia sú spravodlivé.“
Sedem anjelov s čašami Božieho hnevu
5Potom som videl, ako sa otvorila svätyňa nebeského chrámu a vyšlo z nej sedem anjelov, ktorí prinášali sedem posledných pohrôm.6Boli oblečení do čistého bieloskvúceho kňazského rúcha a cez prsia boli prepásaní zlatou šerpou.7Jedna zo štyroch bytostí pred Božím trónom im podala sedem zlatých čiaš naplnených hnevom Boha, žijúceho na večné veky.8A chrám sa naplnil dymom Božej velebnosti a moci, takže nik nemohol do chrámu vstúpiť, kým sa neskončí tých sedem pohrôm.