1Saula ešte vždy spaľovala vražedná nenávisť a túžba vyhubiť všetkých kresťanov. Vyhľadal v Jeruzaleme veľkňaza2a vyžiadal si poverovacie listiny pre židovské synagógy v Damasku. Ak by tam našiel stúpencov tohto nového učenia, mužov alebo aj ženy, chcel ich zajať a spútaných priviesť do Jeruzalema.3Vybral sa teda do Damasku, a keď už bol neďaleko, obklopilo ho zrazu oslepujúce svetlo z neba.4Od preľaknutia spadol na zem a počul, ako mu nejaký hlas hovorí: „Saul, Saul, prečo ma prenasleduješ?“5Saul sa spýtal: „Kto si, Pane?“ Hlas odpovedal: „Som Ježiš, ktorého prenasleduješ.6Teraz vstaň, choď do mesta a čakaj na moje ďalšie rozkazy.“7Mužovia, čo sprevádzali Saula, stáli v úžase, počuli niekoho hovoriť, ale nevideli ho.8Saul vstal, šúchal si oči, ale zistil, že nič nevidí. Chytili ho za ruky a odviedli do Damasku.9Tri dni trvala jeho slepota a za celý čas nejedol ani nepil.10V Damasku žil veriaci muž zvaný Ananiáš. Tomu sa zjavil Pán Ježiš a oslovil ho menom. Ananiáš sa spýtal: „Pane, čo si želáš?“11Pán mu povedal: „Choď do Priamej ulice. Tam v Júdovom dome sa spýtaj na Saula, ktorý pochádza z Tarzu. Práve sa modlí12a má videnie, ako prichádzaš k nemu, kladieš naňho ruky a ako sa mu vracia zrak. Povedal som mu aj tvoje meno.“13Ale Ananiáš odpovedal: „Pane, počul som od mnohých, koľko zla napáchal tento muž tvojim verným v Jeruzaleme.14A aj sem vraj prišiel s poverením od veľkňazov, aby zatkol každého, kto vyznáva tvoje meno.“15Ale Pán mu povedal: „Len choď a urob všetko, ako ti vravím. Ja som si ho vybral ako zvláštny nástroj, ktorý zanesie zvesť o mne aj pohanským národom, aj vládcom a takisto aj Izraelitom.16A zároveň mu ukážem, ako veľmi bude musieť trpieť pre moje meno.“17A tak Ananiáš šiel a vyhľadal Saula. Položil naňho ruky a povedal: „Saul, brat môj, posiela ma k tebe Pán Ježiš, ktorý sa ti ukázal na ceste k nám. Máš byť naplnený Svätým Duchom a opäť sa ti má vrátiť zrak.“18A tu zrazu, akoby sa rozplynula tma, Saul opäť videl. Vstal a dal sa pokrstiť.19Potom sa najedol a vrátila sa mu sila.
Z prenasledovateľa sa stáva nasledovník
20Saul zostal niekoľko dní s damaskými veriacimi. Hneď po pokrstení zašiel do synagógy a všetkým zvestoval radostnú správu, že Ježiš je naozaj Boží Syn.21Všetci poslucháči sa čudovali a vraveli: „Či to nie je ten, ktorý tak kruto prenasledoval v Jeruzaleme Ježišových vyznávačov? Veď aj sem predsa prišiel, aby ich pochytal a spútaných doviedol pred veľkňazov.“22Ale Saul čoraz presvedčivejšie dokazoval, že Ježiš je zasľúbený Mesiáš, až napokon celkom zmiatol Židov v Damasku.23Keď to už dlho trvalo, dohodli sa niektorí z nich, že Saula zabijú.24Dozvedel sa, aké plány proti nemu kujú. Vo dne v noci dali strážiť mestské brány, aby im neunikol.25Ale kresťania ho raz v noci spustili v koši cez mestské hradby.26Saul sa vrátil do Jeruzalema a pokúšal sa pripojiť k Ježišovým nasledovníkom, ale všetci sa ho báli; nikto z nich neveril, že sa naozaj stal kresťanom.27Tu sa ho ujal Barnabáš, priviedol ho k apoštolom a vyrozprával im, ako sa Pán ukázal na ceste do Damasku Saulovi, ako sa s ním zhováral a ako potom Saul v Damasku odvážne kázal v Ježišovom mene.28A tak ho veriaci v Jeruzaleme prijali medzi seba29a aj tu smelo zvestoval Pána Ježiša. Rád diskutoval najmä so Židmi, hovoriacimi po grécky. Aj tí ho napokon chceli zabiť.30Keď sa veriaci dozvedeli, aké nebezpečenstvo mu hrozí, odviedli ho tajne do Cézarey a odtiaľ ho poslali do rodného Tarzu.31Pre zbory v Judsku, v Galilei a v Samárii nastalo teraz pokojné obdobie, v ktorom mohli duchovne rásť, utvrdzovať sa v poslušnosti a v Božej bázni. Boží duch pôsobil medzi nimi, a tak rástli aj početne.
Peter koná zázraky v Lyde a v Joppe
32Peter cestoval z miesta na miesto, navštevoval zbory a zavítal aj medzi veriacich v meste Lyda.33Tam sa stretol s Eneášom, človekom, ktorý bol už osem rokov pripútaný na lôžko, lebo bol ochrnutý.34Peter mu povedal: „Eneáš, Ježiš Kristus ti vracia zdravie. Vstaň a usteľ si lôžko!“ A Eneáš hneď vstal.35Keď to obyvatelia Lydy a Sáronu videli, uverili v Pána Ježiša.36V meste Joppa neďaleko Lydy žila veriaca žena, ktorá sa volala Tabita, po grécky Dorkas, čo znamená Srnka. Bola známa tým, že konala veľa dobra a pomáhala najmä chudobným.37Práve v tých dňoch však ochorela a zomrela. Umyli ju a uložili v podkrovnej izbe.38Keď sa veriaci dopočuli, že Peter je v Lyde, poslali k nemu dvoch mužov s naliehavou prosbou, aby prišiel k nim do Joppy.39Peter sa ihneď pobral s nimi. Keď prišiel do Joppy, zaviedli ho do hornej miestnosti, kde ho ihneď obklopil zástup plačúcich vdov a ukazovali mu šaty, ktoré im šila ich milá Srnka, kým bola ešte s nimi.40Peter požiadal, aby všetci odišli, kľakol si a modlil sa. Potom sa obrátil k mŕtvej a povedal: „Tabita, vstaň!“ Otvorila oči, uvidela Petra a sadla si.41Podal jej ruku a pomohol jej vstať. Potom všetkých zavolal hore a odovzdal im Tabitu živú.42Správa o tom sa ihneď rozletela po celej Joppe a mnoho ľudí uverilo v Pána Ježiša.43Peter zostal ešte dlhší čas v Joppe v dome garbiara Šimona.