1Veľkňaz sa ho spýtal: „Môžeš poprieť túto obžalobu?“2„Bratia a otcovia, vypočujte ma!“ oslovil ich Štefan. „Slávny Boh sa kedysi zjavil nášmu predkovi Abrahámovi už v Mezopotámii, skôr ako sa presídlil do Cháranu.3Dal príkaz:‚Odsťahuj sa z rodnej krajiny a od svojho kmeňa a putuj do kraja, ktorý ti určím.‘4Vysťahoval sa teda z Chaldejskej krajiny a býval v Chárane v Sýrii až do smrti svojho otca. Odtiaľ ho potom Boh priviedol sem do Izraela, kde bývame.5Ale nedal mu tu do vlastníctva ani piaď zeme, hoci mu sľúbil, že ju dá natrvalo jemu a jeho potomkom, i keď vtedy ešte nemal syna.6A ďalšia Božia predpoveď bola ešte čudnejšia:‚Tvoji potomkovia sa odtiaľto vysťahujú do cudzej krajiny a budú tam štyristo rokov otročiť za veľmi ťažkých podmienok.7Ale ja otrokárov potrestám, tvojich otrokov vyslobodím a privediem naspäť. Na tomto mieste mi budú slúžiť.‘8Boh uzavrel s Abrahámom zmluvu a jej viditeľným znamením sa stala obriezka. Keď sa podľa Božieho sľubu narodil Abrahámovi Izák, na ôsmy deň ho obrezal. Práve tak obrezal Izák Jakoba a Jakob svojich dvanásť synov, našich praotcov.9Jeden z nich, Jozef, sa stal terčom závisti svojich bratov, ktorí ho predali ako otroka do Egypta. Ale Boh bol s ním a 10vyslobodil ho zo všetkých jeho útrap. Pre jeho prezieravosť a múdrosť si ho veľmi obľúbil sám egyptský panovník a urobil ho svojím ministrom a správcom domu.11Potom vypukol v Egypte aj v Palestíne veľký hlad a naši praotcovia trpeli núdzou, lebo sa im minuli všetky zásoby.12Tu sa Jakob dopočul, že v Egypte ešte majú obilie, a poslal ta svojich synov.13Pri druhom nákupe sa dal Jozef svojim bratom poznať, a tak sa faraón dozvedel o Jozefovom pôvode.14Potom poslal Jozef po otca Jakoba a presťahoval do Egypta celú rodinu, dokopy sedemdesiatpäť ľudí.15Usadili sa tam a Jakob i naši praotcovia zostali v Egypte až do smrti.16Ale ich pozostatky preniesli do Sichemu a pochovali ich do hrobky, ktorú si vtedy Abrahám kúpil od tamojšieho obyvateľa Emora a zaplatil za ňu striebrom.17Medzitým sa priblížil čas, v ktorom sa mal splniť sľub, čo dal Boh Abrahámovi. Náš ľud sa v tom čase v Egypte veľmi rozmnožil.18Ale nastúpila iná dynastia faraónov a na Jozefove zásluhy sa zabudlo.19Našich predkov zotročili, a keďže si Egypťania neželali, aby sa početne vzmáhali, prikázali narodených chlapcov hádzať do rieky.20A vtedy sa narodil Mojžiš, s ktorým mal Boh svoje plány. Bolo to krásne dieťa a rodičia ho tri mesiace schovávali doma.21Keď už nemohli chlapca dlhšie utajiť, položili ho do košíka a zaniesli do tŕstia. Tu ho našla faraónova dcéra a starala sa oňho, akoby to bol jej vlastný syn.22Mojžiš dostal najlepšie egyptské vzdelanie a vyrástol z neho výrečný a schopný muž.23Keď mal Mojžiš štyridsať rokov, zatúžil navštíviť svojich izraelských bratov.24A tu sa stal svedkom, ako Egypťan nespravodlivo trápi Žida. Zastal sa ho, pomstil utláčaného a Egypťana zabil.25Nazdával sa, že bratia pochopia, že im Boh posiela pomocou neho záchranu, ale Izraeliti to nechápali.26Na druhý deň sa usiloval zmieriť dvoch Židov, ktorí sa hádali.‚Čo to robíte? Ste predsa bratia. Prečo si navzájom ubližujete?‘ upokojoval ich.27Ale ten, ktorý svojho druha napadol, odstrčil Mojžiša a povedal:28‚Hádam ma len nechceš zabiť ako včera toho Egypťana?‘29Mojžiš sa zľakol a utiekol do Madiánskej krajiny. Tam sa oženil a mal dvoch synov.30Po štyridsiatich rokoch vyhnanstva sa Mojžišovi zjavil Boží anjel na púšti pri vrchu Sinaj v plameňoch horiaceho kríka.31Keď sa Mojžiš chcel zblízka pozrieť na ten nezvyčajný úkaz, počul Boží hlas:32‚Ja som Boh tvojich otcov, Abraháma, Izáka a Jakoba.‘ Mojžiš sa preľakol a zakryl si tvár, aby nič nevidel.33Ale Boh hovoril ďalej:‚Vyzuj sa, lebo stojíš na svätom mieste!34Videl som trápenie svojho ľudu v Egypte, počul som, ako vzdychá, preto som zostúpil, aby som ho vyslobodil. Vyber sa do Egypta, mám tam pre teba úlohu.‘35A tak prostredníctvom anjela, ktorý sa Mojžišovi zjavil v kríku, poslal ho Boh za vodcu a vysloboditeľa Izraelitom, hoci ho pred štyridsiatimi rokmi nechceli uznať.36A Mojžiš ich vyslobodil, vykonal pred ich očami mnoho zázrakov už v Egypte, potom pri prechode cez Červené more aj za štyridsaťročného putovania púšťami.37Spomeňte si, že práve Mojžiš povedal Izraelitom:‚Pán Boh vám pošle proroka z vášho národa, Vysloboditeľa, tak ako mňa poslal k vám; toho poslúchajte!‘38Mojžiš bol sprostredkovateľom medzi vašimi otcami a Bohom, ktorý mu na vrchu Sinaj zveril slová života, aby nám ich odovzdal.39A napriek tomu ho naši otcovia neposlúchali, búrili sa proti nemu a túžobne spomínali na Egypt.40Keď sa Mojžiš dlho nevracal zo Sinaja, povedali jeho bratovi Áronovi:‚Nevieme, čo sa stalo s Mojžišom, ktorý nás vyviedol z Egypta. Urob nám bohov, aby nás chránili na ďalšej ceste.‘41A tak si urobili sochu teľaťa, obetovali jej a s radosťou oslavovali výtvor vlastných rúk.42Ale Boh sa od nich odvrátil a dopustil, že podľahli ešte horšiemu modlárstvu, ako o tom píše prorok Amos:‚Či ste to mne prinášali dary a obete za štyridsaťročného putovania po púšti, národ izraelský? Nie!43Nosili ste so sebou stánok Molocha a hviezdu boha Remfana, ktoré ste si sami vytvorili, a tým ste sa klaňali. Preto pôjdete do vyhnanstva až za Babylon.‘44Ale Boh prikázal Mojžišovi, aby vybudoval stánok zmluvy, a dal mu aj pokyn, ako má vyzerať.45Tento stánok prenášali naši otcovia pri svojom putovaní púšťou a za Jozuu ho doniesli až do zasľúbenej krajiny. Tá bola vtedy domovom pohanov, ale Boh ich odtiaľ vyhnal. Stánok zmluvy slúžil až do čias kráľa Dávida,46ktorého Boh obdaril svojou priazňou. Dávid túžil postaviť trvalý chrám Jakobovmu Bohu,47ale uskutočnil to až jeho syn Šalamún.48Boh však nebýva v chrámoch postavených ľudskými rukami! Ústami proroka Izaiáša hovorí:49‚Vesmír je môj trón a zem je podnožou mojich nôh. Aký chrám mi môžete vystavať? Je vôbec miesto, kde by som mohol bývať?50Či to všetko neurobila moja ruka?‘51No vy ste takí istí ako vaši otcovia. Ste tvrdošijní, máte nečisté srdcia a zapchaté uši. Neprestávate odporovať Svätému Duchu.52Našiel sa prorok, ktorého by vaši otcovia neprenasledovali? Zabíjali tých, ktorí predpovedali príchod Spravodlivého, no vy ste sa ho úplne zriekli a zavraždili ste ho!53Prijali ste Boží zákon z rúk anjelov, ale sami ste ho nezachovávali.“54Tieto Štefanove slová ich priam bodli do srdca. Od zlosti až škrípali zubami.55Ale Štefan bol v tej chvíli uchvátený Božou slávou. Hľadel uprene dohora a zvolal:56„Vidím otvorené nebo a Ježiša Krista, ako stojí po Božej pravici!“57Tu prehlušili Štefana krikom a zapchávali si uši, aby už nič nepočuli. Vrhli sa naňho,58odvliekli ho za hradby mesta a tam ho kameňovali. Tí, čo hádzali do Štefana kamene, vyzliekli si plášte a dali ich strážiť mladému farizejovi Saulovi.59No Štefan, kým ho kameňovali, prosil Pána: „Pane Ježišu, prijmi môjho ducha!“60Potom klesol na kolená a zvolal mocným hlasom: „Pane, odpusť im tento hriech!“ A naposledy vydýchol.