1Aj istý muž zvaný Ananiáš predal svoj pozemok.2Ale so svojou manželkou Zafirou sa dohodol, že časť utŕžených peňazí si ponechajú pre seba a zvyšok donesú apoštolom.3Peter mu však povedal: „Ananiáš, to satan ťa naviedol na tento podvod. Ak tvrdíš, že to sú všetky peniaze, čo si dostal, klameš nie nás, ale samého Svätého Ducha.4Nik ťa predsa nenútil predať pole. A keď si ho už predal, peniaze si si mohol pokojne nechať. Nik by ti nebol nič vyčítal. Ako si sa len mohol odhodlať na také čosi? Neoklamal si nás, ale samého Boha!“5Keď to Ananiáš počul, zrútil sa a na mieste bol mŕtvy. Všetci, čo to počuli, sa zdesili.6Mladší z mužov ho prikryli plachtou, vyniesli a pochovali.7Asi o tri hodiny prišla jeho žena Zafira, ktorá netušila, čo sa stalo.8Peter sa jej spýtal: „Počuj, Zafira, za toľko a toľko ste predali pole?“ Odpovedala: „Áno, presne za toľko.“9Peter namietol: „Ako ste sa len mohli dohodnúť a pokúšať Božieho Ducha. Pozri, práve sa vracajú tí, čo pochovali tvojho muža. Ten istý údel stihne aj teba.“10A Zafira padla Petrovi k nohám a umrela. Keď mládenci vošli dnu, našli ju už mŕtvu. Odniesli ju a pochovali k jej mužovi.11Táto správa sa ihneď rozletela po meste a všetkých, veriacich aj ostatných, čo to počuli, zachvátila veľká hrôza.
Boh sa priznáva k svojej cirkvi
12Apoštoli sa pravidelne schádzali v Šalamúnovom stĺporadí v chráme a konali veľké divy a zázraky.13Ostatní sa neodvážili k nim pripojiť, ale všetci o nich hovorili s veľkou úctou.14Pribúdalo čoraz viac mužov a žien, ktorí uverili v Pána.15Došlo to tak ďaleko, že ľudia vynášali na ulice chorých na rohožiach a nosidlách, aby na nich mohol padnúť aspoň Petrov tieň, keď bude prechádzať okolo.16Ba mnohí prichádzali do Jeruzalema aj zo širšieho okolia a prinášali svojich chorých a posadnutých zlými duchmi. A všetci boli uzdravení.
Apoštoli znova vo väzení
17Pribúdanie veriacich vyvolalo veľkú žiarlivosť a strach vo veľkňazovi a jeho prívržencoch – saducejoch. (Tí totiž učili, že sa nijaké zázraky, a najmä vzkriesenie z mŕtvych, nedejú.)18A tak dali apoštolov znova zatknúť, tentoraz do mestského väzenia.19Ale anjel otvoril v noci dvere žalára, vyviedol apoštolov von a povzbudil ich:20„Nebojte sa, choďte naspäť do chrámu a hovorte všetkým, ako môžu získať nový život v Kristu.“21Poslúchli ho a už na svitaní boli v chráme a učili. Medzitým veľkňaz a jeho stúpenci zvolali zasadnutie rady a kázali predvolať apoštolov.22Ale keď strážcovia došli do väzenia, našli ho prázdne. Vrátili sa23a ohlásili: „Dvere žalára sú zamknuté aj dobre strážené, ale keď sme odomkli, nikoho sme vnútri nenašli.“24Veliteľ chrámovej stráže aj veľkňazi boli celkom zmätení. Nijako si to nevedeli vysvetliť.25Ale vtom ktosi pribehol a oznámil: „Tí muži, ktorých ste včera uväznili, sú zasa v chráme a pokojne vyučujú ľudí.“26Veliteľ ta ihneď utekal aj so strážcami, ale nezmocnili sa ich násilne, lebo sa báli, že ich ľud ukameňuje. Apoštoli sa dobrovoľne dali predviesť pred židovskú radu.27Veľkňaz ich obvinil:28„Predsa sme vám prísne zakázali hovoriť o Ježišovi. A pritom celý Jeruzalem o ničom inom nehovorí ako o ňom. A navyše na nás zvaľujete zodpovednosť za jeho smrť!“29Peter odpovedal aj v mene ostatných apoštolov: „Boha predsa musíme poslúchať väčšmi ako ľudí!30To Boh našich praotcov vzkriesil z mŕtvych Ježiša, ktorého ste vy potupne pribili na kríž a usmrtili.31Ale jemu Boh zveril veľkú úlohu Mesiáša a Vysloboditeľa, aby svoj izraelský ľud zmenil od základu a odpustil mu hriechy.32A my sme toho svedkami a takisto Duch Svätý, ktorého Boh dá každému, kto ho poslúcha.“
Čo je z ľudí – zanikne, čo je z Boha – pretrvá
33Tieto slová rozzúrili všetkých v rade a chceli ich zabiť.34No tu sa o slovo prihlásil známy farizej zvaný Gamaliel, učiteľ Zákona a človek veľmi vážený medzi ľuďmi. Dal pokyn, aby obžalovaných na chvíľku odviedli,35a potom povedal: „Izraeliti, dobre si rozmyslite, čo urobíte s týmito ľuďmi.36Spomínate si na rozruch okolo Teuda? Robil zo seba veľkú osobnosť a podarilo sa mu zhromaždiť okolo seba štyristo ľudí. Ale keď ho zabili, jeho stúpenci sa rozpŕchli a všetko zaniklo.37Alebo si spomeňte na povstanie Júdu Galilejského za sčítania ľudu. Aj on zahynul a jeho prívrženci boli rozprášení.38A tak vám radím: „Nechajte týchto ľudí na pokoji. Ak je to zasa len nejaké ľudské hnutie, čoskoro sa samo rozpadne.39Ale ak za ním stojí Boh, nič proti nemu nezmôžete a vlastne by ste bojovali proti samému Bohu.“40Poslúchli jeho radu. Predviedli apoštolov, dali ich zbičovať a znova im prísne zakázali hovoriť o Ježišovi. Potom ich prepustili.41Apoštoli šli zo súdu a radovali sa, že smeli trpieť pre Pána Ježiša.42Nezastrašilo ich to, ale každý deň ďalej učili aj v chráme, aj po domoch a šírili radostnú zvesť o tom, že Ježiš je dlho očakávaný Mesiáš.