1Kým bol Apolo v Korinte, prešiel Pavol hornatým vnútrozemím a prišiel do Efezu. Tu sa zoznámil so skupinou mužov, Jánových učeníkov.2Spýtal sa ich: „Keď ste uverili, prijali ste Ducha Svätého?“ Odpovedali mu: „Nie, o Duchu Svätom sme ani len nepočuli.“3Pavol pokračoval: „Čomu ste teda uverili, keď ste sa dali pokrstiť?“ – „Tomu, čo učil Ján,“ odpovedali.4Tu im Pavol vysvetlil: „Ján krstil tých, ktorí oľutovali svoje hriechy a odvrátili sa od nich, ale nabádal ľudí, aby uverili v toho, kto príde po ňom – v Ježiša.5Keď to počuli, dali sa pokrstiť na znamenie, že uverili v Ježiša Krista.6A len čo na nich Pavol položil ruky, zostúpil na nich Duch Svätý a hovorili cudzími jazykmi a prorokovali.7Tých mužov bolo asi dvanásť.8Potom išiel Pavol do synagógy. Tri mesiace tam každú sobotu neohrozene hlásal Božie slovo a získaval ľudí pre kráľovstvo Božie.9Ale keď niektorí neústupne trvali na svojom, ba dokonca verejne hanobili Krista, Pavol od nich odišiel a odviedol so sebou aj kresťanov. Schádzavali sa každý deň v prednáškovej sieni filozofa Tyrana.10Kázal tam dva roky, takže všetci obyvatelia provincie Ázia, Židia aj Gréci, počuli o Ježišovi.11A Boh dal Pavlovi moc konať nezvyčajné zázraky.12Stačilo dokonca, ak ľudia vzali Pavlove vreckovky alebo časti odevu, priložili ich s vierou na chorých a boli uzdravení. Aj mnohých zlých duchov takto vyhnali.13Niektorí židovskí zaklínači, ktorí cestovali z mesta do mesta, pokúsili sa používať pri vyháňaní zlých duchov novú zaklínaciu formulku: „Zaklínam ťa v mene Ježiša, ktorého káže Pavol.“14Tak to robilo sedem synov židovského veľkňaza Skevu. Raz sa pokúsili takto uzdraviť človeka posadnutého démonmi.15Ale démon im odpovedal: „Ježiša aj Pavla poznám, ale kto ste vy?“16Potom sa ten človek vrhol na dvoch z nich, postŕhal z nich šaty a zmlátil tak, že napokon nahí a doráňaní museli utekať z domu.17To sa hneď rozchýrilo po celom Efeze, medzi Židmi aj Grékmi, takže všetkých sa zmocnil posvätný strach a meno Pána Ježiša vyslovovali s veľkou úctou.18Aj kresťania prichádzali a žalovali na seba, že sa predtým venovali zaklínaniu.19Mnohí, ktorí sa zaoberali čiernou mágiou, prinášali svoje knihy a pred všetkými ich pálili. Odhadovalo sa, že mali cenu päťdesiattisíc strieborných.20Aj to bol dôkaz, ako hlboko zasiahla Božia moc celý kraj.21Po týchto udalostiach si Pavol predsavzal, že precestuje Macedónskom a cez Achajsko sa vráti do Jeruzalema. „A potom by som sa rád pozrel aj do Ríma,“ povedal si.22Dvoch svojich pomocníkov, Timoteja a Erasta, poslal napred do Macedónska a sám zostal ešte nejaký čas v Ázii.
Nepokoje v Efeze
23Práve v tom čase vypukli v Efeze vážne nepokoje kvôli novému kresťanskému učeniu.24Vyvolal ich zlatník Demeter, ktorý zamestnával mnohých robotníkov a vyrábal malé strieborné imitácie chrámu gréckej bohyne Artemis.25Demeter zvolal svojich zamestnancov aj ostatných, ktorí vyrábali podobné veci, a povedal im: „Priatelia, veľmi dobre viete, že naše remeslo nám veľmi dobre vynáša.26No teraz, ako iste vidíte a počujete, príde si nejaký Pavol a popletie a zvedie ľudí nielen v Efeze, ale aj po celej Ázii. Vraví, že bohovia urobení ľudskými rukami nie sú nijakí bohovia.27Hrozí nám, že nielen prídeme o svoje zisky a že sa naším remeslom začne pohŕdať, ale že aj chrám veľkej bohyne Artemis stratí svoju vážnosť a sama bohyňa, ktorú si ctí celá Ázia, ba aj celý svet, príde o svoju slávu.“28Tieto slová rozzúrili zhromaždených remeselníkov a začali kričať: „Veľká je Artemis Efezanov!“29Pobúrenie postupne zachvátilo celé mesto. Ľudia sa hrnuli do amfiteátra a vliekli so sebou aj Gája a Aristarcha, Pavlových macedónskych sprievodcov.30Pavol chcel predstúpiť pred zhromaždený dav, ale učeníci mu v tom zabránili.31Aj niektorí vysokí úradníci provincie, ktorí mu boli naklonení, ho varovali, aby nešiel medzi rozvášnený dav.32Každý kričal niečo iné, vládol tu náramný zmätok a väčšina nevedela, načo sa vlastne zišli.33Židia postrčili dopredu Alexandra, ktorý mal ľudí presvedčiť, že oni s tým nemajú nič spoločné. Zakýval rukou a chcel povedať niečo na obhajobu.34Ale keď zástup zistil, že je to Žid, znova spustil krik a takmer dve hodiny volali: „Veľká je Artemis Efezanov! Veľká je Artemis Efezanov!“35Konečne došiel predstavený mestskej rady a podarilo sa mu utíšiť dav: „Občania Efezu! Je predsa všeobecne známe, že práve v našom meste je najvýznamnejší chrám bohyne Artemidy a že jej obraz spadol rovno z neba. O tom predsa niet pochybností!36Preto sa neznepokojujte a neurobte nič prenáhlené.37Priviedli ste sem týchto ľudí. Ale oni predsa neznesvätili chrám, ani sa nerúhali našej bohyni.38A ak sa Demeter a ostatní remeselníci chcú na niekoho ponosovať, na to sú verejné súdne zasadnutia a sú tu aj rímske úrady, tam sa to môže prerokovať.39A ak máte nejaké požiadavky, tak sa to môže predložiť mestskej rade.40Ináč hrozí nebezpečenstvo, že budeme obvinení zo vzbury, lebo nemáme čím zdôvodniť toto zhluknutie.“41Po týchto slovách rozpustil zhromaždenie.