1Aj v Ikoniu kázal Pavol s Barnabášom najprv v synagóge, a to tak mocne, že uverilo mnoho Židov aj pohanov.2Ale Židia, ktorí odmietli Božie posolstvo, rozbúrili pohanov a vyvolali nenávisť voči kresťanom.3Pavol a Barnabáš napriek prekážkam zostali v meste dosť dlho a neohrozene zvestovali Krista. Ich slová potvrdzoval Boh tým, že im dal moc konať znamenia a zázraky.4Obyvatelia Ikonia sa rozdelili na dva tábory – jedni boli na strane pravoverných Židov, iní držali s kresťanmi.5Keď sa Pavol a Barnabáš dozvedeli, že pohania, Židia a židovskí vodcovia kujú proti nim plány a chcú ich ukameňovať,6utiekli a zdržiavali sa v lykaonských mestách v Lystre, v Derbe a v okolí.7Nedali sa zastrašiť a hlásali tam radostnú správu o Kristovi.8V Lystre žil istý človek, ktorý mal ochrnuté nohy. Bol chromý od narodenia a nikdy nechodil.9Aj on bol medzi Pavlovými poslucháčmi. Pavol si ho všimol, a keď videl, že má dostatočnú vieru, aby bol vyliečený,10hlasno naňho zavolal: „Postav sa na rovné nohy!“ A muž hneď vyskočil a chodil.11Ľudia, ktorí boli svedkami tohto zázraku, nahlas volali: „To zostúpili k nám bohovia v ľudskej podobe!“12O Barnabášovi vraveli, že je grécky boh Zeus, a o Pavlovi, že je Hermes, posol bohov, lebo väčšinou hovoril on.13Dokonca kňaz Diovho chrámu pred hradbami dal priviesť k bráne ovenčené býky a chcel ich apoštolom obetovať.14Keď sa to apoštoli dozvedeli, roztrhli svoj odev, vbehli medzi zástup15a volali: „Priatelia, čo to robíte, veď aj my sme len smrteľní ľudia ako vy. Prinášame vám zvesť o spasení a vyzývame vás, aby ste sa prestali modliť k týmto bohom a obrátili sa k živému Bohu, ktorý stvoril nebo i zem, more i všetko, čo je v nich.16V minulosti dovolil ľuďom chodiť po vlastných cestách,17ale dával o sebe vedieť tým, že konal dobro – zosielal vám dážď z neba i úrodu v pravý čas, dával vám jedlo a napĺňal vás radosťou.“18Takto sa im len horko–ťažko podarilo prehovoriť zástupy, aby im neobetovali.19No o pár dní prišli z Antiochie a Ikonia niekoľkí Židia, strhli ľudí na svoju stranu a poštvali ich proti apoštolom. A tak namiesto uctievania Pavla kameňovali. Keď sa im zdalo, že je už mŕtvy, vyvliekli jeho nevládne telo za hradby.20Ta sa zbehli k nemu kresťania, Pavol sa prebral z mdlôb a vrátil sa do mesta. Ale na druhý deň odišli aj s Barnabášom ďalej do Derbe.21Tu takisto hlásali radostnú zvesť o Kristovi a získali mnoho nasledovníkov.Potom sa vracali cez Lystru, Ikonium a Pisidskú Antiochiu.22Všade posilňovali veriacich a povzbudzovali ich: „Len vytrvajte vo viere. Aj keď nás čaká prenasledovanie a neraz aj utrpenie, náš cieľ – Božie kráľovstvo – za to stojí.“23Pavol a Barnabáš zároveň ustanovili zodpovedných vedúcich a po pôste a modlitbách ich zverili do ochrany Pána, v ktorého uverili.24Vydali sa na spiatočnú cestu cez Pisidiu a Pamfýliu25a opäť kázali v meste Perga.26Z prístavu Attalia sa potom plavili späť do Antiochie v Sýrii, kde im pred časom vyprosili Božiu milosť pre prácu, ktorú práve zakončili.27Po ich príchode sa zišiel celý zbor a oni im porozprávali o svojich cestách aj o tom, ako Pán otváral dvere viery aj pohanom.28Pavol a Barnabáš zostali s kresťanmi v Antiochii dlhší čas.