1Pýtali ste sa tiež, či kresťan smie jesť mäso zo zvierat obetovaných pri pohanských obradoch. Sme zajedno v tom, že každý z nás má o Bohu a o jeho vôli nejaké poznanie.2To však často vedie len k domýšľavosti. Kto nehľadá nič iné, iba vedomosti, koná v podstate sebecky.3Láska však smeruje k inému človeku, buduje vzájomné vzťahy.4Čo sa týka mäsa zasväteného pohanským bohom, tu vieme, že Boh je len jeden a modly teda vôbec nič neznamenajú.5Ak sa im tiež hovorí „boh“ – a takých „bohov“ je mnoho – to nič nemení na veci.6My poznáme len jedného Boha, nášho Otca, od ktorého všetko pochádza a ktorému my všetci patríme. A máme len jedného Pána: Ježiša Krista, ktorý dal život všetkému – aj nám.7Nie všetci však dospeli k tomuto poznaniu. Niektorí ešte len nedávno sami uctievali modly, a preto v tomto mäse dosiaľ vidia náznak modloslužby. Svedomie, ovplyvňované pohanskou minulosťou, im potom robí výčitky.8Je pravda, že jedlo nám u Boha ceny nepridá, ani neuberie, nič ním nezískame, ani nestratíme.9Musíte však byť opatrní, aby váš slobodný postoj nepohoršil slabších vo viere.10Keď ťa totiž niekto vidí robiť niečo, čo pokladá za nesprávne,11môže ho tvoj príklad viesť k tomu, aby robil to isté – aj proti hlasu svojho svedomia!12A tak sa tvoje poznanie môže stať nešťastím pre tvojho slabšieho brata, za ktorého tiež Kristus umrel. Takto zbaviť bratov pokojného svedomia a vyvolávať v nich vnútorný rozpor je teda nielen neláskavé voči bratovi, ale urážlivé voči Kristovi.13Ak by teda moje jedlo malo byť príčinou bratovho pádu, radšej sa toho jedla zrieknem, aby som bratovi neublížil.