1Keď sa blížili k Jeruzalemu a došli k Betfage na Olivovom vrchu, poslal Ježiš dvoch učeníkov napred2a povedal im: „Choďte do mestečka, ktoré je pred vami. Nájdete tam priviazanú oslicu aj s osliatkom. Odviažte ju a priveďte sem.3Keby sa vás niekto spýtal, čo to robíte, povedzte, že Pán ju potrebuje, a nebude vám brániť.“4Tak sa začalo plniť to, čo predpovedal prorok:5„Povedzte Jeruzalemu: Tvoj kráľ prichádza k tebe, tichý a sediaci na osliatku!“6Učeníci šli a vykonali všetko podľa Ježišovho príkazu.7Priviedli oslicu aj osliatko, namiesto sedla položili svoje plášte a vysadili na ne Ježiša.8Mnohí z davu prestierali na cestu svoje plášte, iní stínali konáre zo stromov a zdobili nimi cestu.9Sprievod ľudí, ktorý ho obklopoval spredu aj zozadu, volal: „Nech Boh žehná syna kráľa Dávida! Sláva mu, Boh ho poslal! Nebo, jasaj!“10Keď vošiel do Jeruzalema, celé mesto zachvátilo vzrušenie a ľudia sa spytovali: „Kto je to?“11A zo zástupu sa ozývalo: „To je Ježiš, prorok z galilejského Nazareta!“12Potom Ježiš vošiel do chrámu a vyhnal všetkých, ktorí tu predávali a kupovali, poprevracal stoly zmenárnikom, stánky predavačom holubov13a povedal im: „Je napísané, že môj dom je domom modlitby, ale vy ste z neho urobili pelech zlodejov!“14Na chrámovom nádvorí sa okolo neho zhŕkli slepí a chromí a on ich uzdravoval.15Ale keď veľkňazi a učitelia Zákona videli tie zázraky a počuli, že aj deti volajú v chráme: „Sláva Dávidovmu synovi!“ veľmi ich to pobúrilo.16Vyčítali mu: „Nepočuješ, čo volajú?“Odpovedal im: „Pravdaže. Azda ste nečítali, že aj dojčatá a malé deti ho budú chváliť svojím krikom?“17Nato ich nechal a odišiel do Betánie, kde prenocoval.
Uschnutý figovník
18Keď sa ráno vracal do Jeruzalema, pocítil hlad.19Pri ceste si všimol figovník, ale keď prišiel k nemu, nenašiel na ňom nijaké plody, iba lístie. Povedal: „Už nikdy sa na tebe neurodí ovocie!“ A figovník v tej chvíli uschol.20Keď to učeníci videli, prekvapene zvolali: „Ako rýchlo ten figovník vyschol!“21Ježiš im odpovedal: „Hovorím vám, ak budete veriť bez pochybovania, môžete robiť aj väčšie veci, ako ste teraz videli. Ak rozkážete tomuto vrchu, posuň sa a zrúť do mora, stane sa.22A dosiahnete všetko, za čo sa s vierou budete modliť.“
Spor o Ježišovu právomoc
23Keď potom zasa učil v chráme, prišli k nemu veľkňazi a poprední židovskí vodcovia a spýtali sa ho, akým právom to všetko robí: „Kto ti dal na to moc?“24„Poviem vám to,“ odpovedal Ježiš, „ale najprv odpovedzte vy na moju otázku:25Krstil Ján Krstiteľ z poverenia Boha alebo ľudí?“Začali sa radiť: „Ak povieme, že ho poveril Boh, namietne, prečo sme mu teda neuverili.26No ak odpovieme záporne, budeme sa musieť báť ľudu, lebo všetci pokladajú Jána za proroka.“27A tak mu napokon odpovedali. „Nevieme.“Povedal im: „Ani ja vám nepoviem, akým právom tie veci konám.“
Podobenstvo o dvoch synoch
28No ako by ste rozsúdili tento prípad: Istý muž mal dvoch synov a jednému z nich povedal: ‚Syn môj, choď dnes pracovať na vinicu!‘29Syn však odpovedal: ‚Nechce sa mi.‘ Ale potom si to rozmyslel a šiel.30O to isté požiadal druhého syna. Ten odpovedal: ‚Áno, pôjdem!‘ Ale nešiel.31Ktorý z dvoch synov poslúchol svojho otca?“Odpovedali: „Ten prvý.“„Práve tak aj vás,“ odpovedal Ježiš, „podvodníci a prostitútky predbiehajú do Božieho kráľovstva.32Ján Krstiteľ vám ukázal správnu cestu pokánia, a vy ste mu neuverili, ale títo áno. No ani potom ste nerobili pokánie a neuverili ste mu.“
O zlých vinohradníkoch. Vzbura proti Bohu
33„Teraz si vypočujte iný príbeh: Istý gazda vysadil vinicu. Ohradil ju plotom, vykopal v nej lis a vystaval strážnu vežu. Potom vinicu prenajal vinohradníkom a vydal sa na cesty.34V čase oberačky poslal k vinohradníkom svojich sluhov, aby prevzali jeho diel úrody.35Ale vinohradníci pochytali sluhov, jedného zmlátili, druhého zabili a tretieho ukameňovali.36Gazda potom poslal ďalších sluhov; bolo ich ešte viac ako predtým, ale aj s tými naložili rovnako.37Napokon poslal k nim vlastného syna. Myslel si, že aspoň pred ním sa zahanbia.38Ale keď ho vinohradníci videli prichádzať, povedali si: ‚To je dedič! Zabime ho a vinica bude naša!‘39Zmocnili sa ho, vyvliekli ho z vinice a zabili.40Čo myslíte, že urobí majiteľ s tými vinohradníkmi, keď sa vráti?“41Odpovedali mu: „Dá tých zlosynov bez milosti popraviť a vinicu prenajme ľuďom, ktorí mu budú svedomito odvádzať úrodu.“42Potom im povedal: „Či poznáte slová Písma: ‚Kameň, ktorý stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným. Pán to urobil a my sa tomu čudujeme?‘43Chcem tým povedať, že Boh vám svoje kráľovstvo odníme a zverí ho ľuďom, ktorí budú prinášať jeho ovocie.44Kto ten kameň nedá na pravé miesto, potkne sa oň, alebo ho kameň rozdrví.“45Keď veľkňazi a farizeji počuli tieto podobenstvá, pochopili, že hovorí o nich.46Chceli ho chytiť, ale báli sa davu, lebo všetci pokladali Ježiša za proroka.