Matúša 20,4 | Nádej pre kazdého

Nádej pre kazdého

Boh odmeňuje spravodlivo a štedro

1 „S nebeským kráľovstvom je to totiž podobné ako s hospodárom, ktorý šiel zavčasu ráno najať robotníkov na svoju vinicu. 2 Dohodol sa s nimi na dennej mzde jedného strieborného. 3 Okolo deviatej šiel opäť na trh, kde sa najímali nádenníci, a videl tam postávať aj ďalších, ktorí čakali na prácu. 4 Povedal im teda: ‚Choďte aj vy na moju vinicu a dostanete dohodnutú mzdu.‘ A oni šli. 5 Potom opäť šiel na to miesto okolo poludnia, aj popoludní a najal ďalších robotníkov. 6 V podvečer tam videl niektorých postávať a spýtal sa ich: ‚Prečo tu tak nečinne celý deň stojíte?‘ 7 ‚Nikto nás nenajal do práce,‘ odpovedali.On im na to riekol: ‚Choďte aj vy na moju vinicu a dostanete spravodlivú mzdu.‘ 8 Večer potom prikázal majiteľ vinice svojmu správcovi: ‚Zavolaj robotníkov a zaplať im za prácu. Začni tými, čo nastúpili do práce poslední.‘ 9 Tí, ktorých najal do práce až večer, dostali po strieborniaku. 10 Robotníci, ktorí pracovali od rána, sa domnievali, že dostanú viac. Ale dostali takú istú mzdu. 11 Namietali: 12 ‚Tí, čo prišli poslední, pracovali iba hodinu a dostali presne toľko ako my, čo sme lopotili celý deň v slnečnej páľave!‘ 13 Majiteľ vinice sa obrátil k jednému z nich a povedal: ‚Priateľ môj, nekrivdím ti. Či sme sa vopred nedohodli na dennej mzde? 14 Dostal si svoje, tak buď spokojný. Ak chcem zaplatiť všetkým rovnako, je to moja vec. 15 Alebo sa ti nevidí, že som štedrý?‘ 16 A tak poslední budú prví a prví poslední.“

Ježiš znova hovorí o svojej smrti

17 Cestou do Jeruzalema si Ježiš zavolal nabok svojich dvanástich učeníkov a zhováral sa s nimi o tom, čo ho tam čaká: 18 „Ideme do Jeruzalema, kde ma zradia a vydajú do rúk veľkňazom a židovským zákonníkom. Tí ma odsúdia na smrť 19 a vydajú Rimanom, aby ma zosmiešnili, zbičovali a ukrižovali. Ale na tretí deň vstanem z mŕtvych.“

Spor o prvé miesta

20 Tu pristúpila k Ježišovi Zebedejova manželka so svojimi synmi Jakubom a Jánom. Úctivo pozdravila a predniesla svoje želanie: 21 „Sľúb mi, že dáš mojim synom najčestnejšie miesta po svojom boku, až sa ujmeš vlády.“ 22 Ale Ježiš povedal: „Neviete, čo žiadate! Či môžete piť z kalicha utrpenia, ktorý je pripravený pre mňa?“„Áno, môžeme!“ odpovedali. 23 „Z môjho kalicha piť budete, no čestné miesta po mojej pravici a ľavici neurčujem ja, ale môj Otec,“ povedal im Ježiš. 24 Ostatní desiati počuli tento rozhovor a nahnevali sa na Jakuba a Jána. 25 Ale Ježiš si ich všetkých zavolal k sebe a povedal im: „Viete, že panovníci tvrdo vládnu nad národmi a tí, čo majú moc, dávajú ju pociťovať ostatným. 26 Ale medzi vami to musí byť celkom inak. Kto chce byť veľkým, nech slúži ostatným, 27 a kto chce byť prvý, nech sa podriaďuje všetkým. 28 Ani ja som neprišiel, aby som si dal slúžiť, ale aby som slúžil a obetoval svoj život ako výkupné za mnohých.“

Slepí vidia a idú za Ježišom

29 Keď Ježiš s učeníkmi vychádzal z Jericha, uberal sa za ním obrovský zástup. 30 Na kraji cesty sedeli dvaja slepci, a keď začuli, že tadiaľ prechádza Ježiš, začali kričať: „Zmiluj sa nad nami, Pane, syn kráľa Dávida!“ 31 Dav ich chcel umlčať, ale oni volali ešte hlasnejšie: „Pane, syn kráľa Dávida, zmiluj sa nad nami!“ 32 Keď Ježiš došiel k nim, zastal, zavolal ich k sebe a spýtal sa: „Čo chcete, aby som pre vás urobil?“ 33 „Pane, chceme vidieť!“ odpovedali. 34 Ježišovi ich prišlo ľúto. Dotkol sa im očí; v tej chvíli videli a šli za ním.