1Ježiš zhromaždil svojich dvanástich učeníkov a dal im silu a moc vyháňať všetkých démonov a liečiť choroby.2Poslal ich hlásať Božie kráľovstvo a uzdravovať chorých.3Povedal im: „Nič si neberte na cestu, ani palicu, ani tašku, ani chlieb, ani peniaze, ba ani odev na prezlečenie.4Kde vám poskytnú prístrešie, tam zostaňte, kým sa nepoberiete ďalej.5A ak vás niekde neprijmú, nevnucujte sa, odíďte a straste si pred nimi aj prach zo svojej obuvi, aby ste ich tak varovali pred Božím hnevom.“6Učeníci sa vydali na cestu, chodili z dediny do dediny, všade prinášali radostnú zvesť o spáse a uzdravovali chorých.
Herodesova neistota
7Chýr o Ježišových zázrakoch sa dostal až do uší vladára Galiley Herodesa, ktorý nevedel, čo si má o tom myslieť. Niektorí totiž tvrdili, že to vstal z mŕtvych Ján Krstiteľ, ktorého dal Herodes popraviť.8Iní sa nazdávali, že sa znova zjavil prorok Eliáš, ďalší usudzovali, že vstal jeden z dávnych prorokov.9„Ja som predsa dal Jána sťať,“ vravel si Herodes. „Kto len môže byť ten človek, o ktorom počúvam také zvláštne veci?“ Preto veľmi túžil stretnúť sa s ním.
Ježiš nasýti päťtisíc ľudí
10Keď sa apoštoli vrátili, porozprávali Ježišovi všetko, čo vykonali. Utiahol sa s nimi do ústrania neďaleko mesta Betsaida.11Len čo sa však ľudia dozvedeli, kam šiel, vybrali sa za ním. Ježiš ich neodmietol, ale znova kázal o Božom kráľovstve a uzdravoval tých, ktorí to potrebovali.12Zvečerievalo sa. Prišli za ním dvanásti učeníci a povedali mu: „Prepusť už ľudí, nech sa rozídu do okolitých dedín a osád, aby si zadovážili niečo na jedenie a prenocovali tam, lebo tu na tejto pustatine nič nezoženú.“13„Tak im vy dajte jesť!“ povedal im. „My?“ začudovali sa. „Veď máme iba päť chlebov a dve ryby. Alebo máme azda ísť a nakúpiť pokrm pre celý tento zástup?“14Len mužov tam bolo asi päťtisíc.15„Usaďte všetkých na zem do skupín asi po päťdesiatich,“ rozkázal učeníkom. Urobili podľa jeho pokynu.16Potom vzal tých päť chlebov a dve ryby, uprel zrak k nebu a poďakoval za ne Bohu. Potom pokrm rozlamoval a podával učeníkom, aby ho poroznášali ľuďom.17Všetci sa dosýta najedli, ba napokon ešte zozbierali aj dvanásť košov zvyškov.
Petrovo vyznanie a prvá predpoveď utrpenia
18Raz, keď sa pobral do ústrania modliť, spýtal sa učeníkov: „Za koho ma vlastne ľudia pokladajú?“ –19„Niektorí za Jána Krstiteľa,“ odpovedali mu, „iní za Eliáša, ďalší vravia, že to vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov.“ –20„A za koho ma pokladáte vy?“ spýtal sa ich priamo. „Ty si Boží Syn, Mesiáš,“ odpovedal Peter.21Ježiš im však kládol na srdce, aby zatiaľ o tom nikomu nehovorili,22a dodal: „Syn človeka musí mnoho trpieť. Židovskí vodcovia, veľkňazi a učitelia Zákona ho odsúdia, zabijú, ale na tretí deň vstane z mŕtvych.“23Potom všetkým povedal: „Kto chce ísť za mnou, nech prestane myslieť na seba, deň čo deň nech nesie svoj kríž a nasleduje ma.24Kto žije iba pre seba, premárni svoj život, ale kto obetuje život pre mňa, zachová si ho pre večnosť.25Veď čo by človek z toho mal, keby získal aj celý svet, ale stratil by večnosť?26Kto sa ku mne neprizná a hanbí sa za mňa i za moje slová, za toho sa raz bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sprievode anjelov vo svojej sláve aj v sláve Otcovej.27A vravím vám, že niektorí z vás nezomrú skôr, kým neuvidia Božie kráľovstvo.“
Ježiš vo svojej sláve
28Asi o týždeň po tomto rozhovore vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a Jána a vystúpili na vrch modliť sa.29Pri modlitbe sa mu tvár rozžiarila, šaty mu zbeleli a oslnivo sa jagali.30Potom sa ukázali dvaja muži a zhovárali sa s ním – bol to Mojžiš a Eliáš.31Celý ich zjav sa skvel slávou. Rozprávali sa s Ježišom o tom, čo ho čaká v Jeruzaleme, i o jeho odchode k Otcovi.32Petra a jeho druhov však premohol tvrdý spánok. Keď sa prebrali, uvideli Ježiša žiariaceho nebeským jasom aj tých dvoch mužov vedľa neho.33Keď sa lúčili, Peter celý zmätený nevedel, čo povedať, a tak zvolal: „Majstre, ako je nám tu dobre! Čo keby sme si tu postavili tri prístrešky: jeden pre teba, druhý pre Mojžiša a tretí pre Eliáša.“34Ešte ani nedohovoril, keď sa prihnal oblak a zastrel ich.35Premkla ich nesmierna hrôza. Z oblaku sa ozval hlas: „Toto je môj vyvolený Syn, toho poslúchajte!“36Keď hlas doznel, zostal Ježiš sám so svojimi učeníkmi. O tom, čo tu prežili, nikomu nerozprávali.
Uzdravenie posadnutého chlapca
37Keď na druhý deň zostúpili z vrchu, vyšiel im oproti veľký zástup ľudí.38Z davu vykríkol jeden muž: „Majstre, prosím ťa, ujmi sa môjho jediného syna.39Často ho ovládne démon a lomcuje ním tak, že syn kričí a na ústa mu vystupuje pena. Záchvat trvá dlho a veľmi ho vyčerpáva.40Prosil som tvojich učeníkov, aby mi syna uzdravili, ale nemohli.“41Ježiš pokarhal učeníkov: „Ach, vy obmedzení a neveriaci ľudia! Dokedy mám byť ešte s vami a znášať vás? Priveď mi sem syna!“42Ako sa chlapec blížil k nemu, démon ho hodil na zem a zmietal ním. Ježiš vyhnal démona, uzdravil chlapca a odovzdal ho otcovi.43Všetci boli ohromení nad týmto jasným prejavom Božej moci.
Ježiš druhý raz predpovedá svoje utrpenie
44Kým sa všetci nadchýnali zázrakmi, ktoré Ježiš urobil, vravel svojim učeníkom: „Počúvajte ma a dobre si zapamätajte, čo vám vravím: Syn človeka má byť vydaný do rúk ľudí.“45Ale učeníci nechápali, čo tým myslí, lebo ich myseľ bola zastretá, no neodvážili sa ho na to spýtať.
Spor o prvenstvo
46Raz sa učeníci začali medzi sebou dohadovať, kto z nich je najväčší.47Ale Ježiš, ktorý poznal ich myšlienky, postavil pred nich dieťa48a povedal: „Podľa toho, ako sa správate k najmenším, dá sa súdiť, aký vzťah máte ku mne, a tak prejavujete svoj postoj k Bohu, ktorý ma poslal. Ten najpokornejší medzi vami je v Božích očiach najväčší.“49Vtedy pristúpil k nemu Ján a povedal mu: „Majstre, videli sme človeka, ktorý v tvojom mene vyháňal démonov. Usilovali sme sa mu v tom zabrániť, lebo nepatrí medzi nás.“50Ježiš namietol: „Len ho nechajte, kto nie je proti vám, je s vami.“51Keď sa priblížil čas, v ktorom sa mal Ježiš vrátiť hore do neba, rozhodol sa ísť do Jeruzalema.52Jedného dňa poslal poslov do samaritánskej dediny, aby tam zohnali nocľah.53Ale vyhnali ich, lebo tamojší obyvatelia nenávideli Židov a nechceli mať nič s tými, čo sa uberajú do Jeruzalema.54Jakuba a Jána to rozhnevalo a povedali: „Majstre, nemáme na nich privolať oheň z neba ako kedysi Eliáš? Nech tá dedina zhorí!“55Ale Ježiš ich pokarhal: „Vravíte, akoby ste ani neboli moji učeníci.56Syn človeka predsa neprišiel ľudí zahubiť, ale zachrániť.“ A tak sa pobrali do inej dediny.
Nasledovanie Krista
57Ako sa uberali cestou, ktosi mu povedal: „Pôjdem za tebou všade, kamkoľvek pôjdeš.“58No Ježiš mu odpovedal: „Líšky majú svoje nory a vtáci svoje hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť.“59Iného muža vyzval: „Poď za mnou!“ Ale ten váhal a vyhováral sa: „Dovoľ mi, aby som najprv pochoval otca.“60Ježiš mu odpovedal: „Nechaj tých, ktorí nemajú večný život, pochovávať mŕtvych. Tvojou povinnosťou je ísť a všade zvestovať Božie kráľovstvo.“61Iný mu zase povedal: „Budem ťa nasledovať, ale najprv mi dovoľ, aby som sa rozlúčil so svojou rodinou.“62Ježiš mu povedal: „Ak chce oráč vyorať brázdu, nesmie sa obracať naspäť. Kto nie je ochotný ísť hneď, nie je súci pre Božie kráľovstvo.“