Lukáša 16

Nádej pre kazdého

1 Potom Ježiš porozprával učeníkom iný príbeh: „Jeden boháč mal správcu a toho obvinili zo sprenevery.2 Pán si ho dal zavolať a povedal mu:‚Čo to o tebe počúvam? Predlož mi všetky účty, a ak si ma podvádzal, dám ti výpoveď.‘3 Správca rozmýšľal:‚Čo teraz? Lopatou sa neuživím a žobrať sa hanbím.4 Ale už viem, ako si získať priateľov. Možno mi pomôžu zohnať slušné miesto, ak budem prepustený!‘5 Zavolal si jedného po druhom dlžníkov svojho pána a spýtal sa prvého:‚Koľko si dlžný môjmu pánovi?‘6 Dlžník povedal:‚Sto džbánov olivového oleja.‘ Správca mu poradil:‚Tu máš svoj dlžobný úpis, sadni si a napíš nový na päťdesiat.‘7 Potom sa spýtal druhého dlžníka:‚A ty si koľko dlžný?‘ Odpovedal:‚Sto vriec pšenice.‘ Správca mu poradil:‚Vezmi si dlžobný úpis a napíš nový na osemdesiat.‘8 Pán napokon prefíkaného správcu pochválil, že si počínal prezieravo. Treba priznať, že ľudia tohto sveta bývajú prezieravejší, keď im ide o zisk, ako veriaci, keď ide o večný život.9 Hovorím vám, na peniazoch lipne veľa špiny. Ak však nimi niekomu pomôžete, premeníte ich na hodnotu, ktorá sa vám vráti vo večnosti.“10 Ježiš pokračoval: „Kto je spoľahlivý v drobnostiach, je spoľahlivý aj v podstatných veciach. A ten, kto je nepoctivý v maličkostiach, zlyháva aj v závažných veciach.11 A ak ste teda nepoctiví v pozemských veciach, kto môže dôverovať vašej viere v Boha? Ak neviete správne zaobchádzať s nespravodlivými peniazmi, kto vám zverí pravé bohatstvo?12 Ak ste neboli verní v cudzom, kto vám dá, čo je vaše?13 Ani jeden sluha nemôže slúžiť dvom pánom. Lebo buď jedného bude zanedbávať a druhému obetavo slúžiť, alebo prvému dá prednosť a druhého zanedbá. Nemôžete slúžiť Bohu i mamone.“14 Počuli to farizeji, ktorí sa pachtili za peniazmi, a vysmiali sa mu.15 Ale Ježiš im povedal: „Robíte dobrý dojem na ľudí svojou zbožnosťou, ale Boh pozná vaše srdce. Svojou vznešenou honosnosťou si získavate obdiv ľudí, ale Boh ňou pohŕda.16 Obdobie Zákona a prorokov sa skončilo Jánom Krstiteľom. Teraz počujete radostnú správu, že prišlo Božie kráľovstvo, a kdekto si robí nárok na vstup do neho.17 Ale nemýľte sa, skôr pominie nebo aj zem, ako by jediná z požiadaviek Božieho zákona stratila platnosť.18 Napríklad, kto sa rozvádza so svojou ženou a berie si inú, previňuje sa proti prikázaniu‚nescudzoložíš‘; a kto sa žení s rozvedenou, takisto cudzoloží.“19 „Bol raz jeden bohatý človek, ktorý sa honosne obliekal, každý deň hodoval a oddával sa pôžitkom.20 Pri bráne jeho domu líhal žobrák Lazár. Telo mal samý vred.21 Aby si zahnal hlad, čakal na zvyšky z boháčovho stola. Neraz pribehli psy a oblizovali mu otvorené rany.22 Lazár zomrel a anjeli ho preniesli do raja, kde sa stretol s Abrahámom. Krátko nato zomrel aj boháč. Pochovali ho a jeho duša sa dostala do pekla.23 Tam v mukách zdvihol oči a v diaľke zazrel Abraháma spolu s Lazárom.24 ‚Otec Abrahám, zmiluj sa nado mnou,‘ zavolal.‚Pošli Lazára, aby si omočil koniec prsta vo vode a zvlažil mi jazyk, lebo trpím v tomto plameni.‘25 Ale Abrahám mu odpovedal:‚Synu, rozpomeň sa, že ty si žil na zemi v prepychu a hojnosti, no Lazár v biede a utrpení. Teraz sa on má dobre a ty trpíš.26 Okrem toho vás delí obrovská priepasť, ktorú nik nemôže prekonať, aj keby chcel.‘27 Nato boháč povedal:‚Tak ťa prosím, otec Abrahám, pošli ho aspoň k mojim piatim bratom,28 nech ich varuje, aby sa aj oni nedostali na toto miesto múk.‘29 Ale Abrahám mu odpovedal:‚Majú predsa Písmo, môžu sa správať podľa neho.‘30 Boháč namietal:‚Nie, otec Abrahám, na Písmo oni nedajú, ale keby niekto vstal z mŕtvych, tomu by uverili a odvrátili sa od svojich hriechov.‘31 Abrahám povedal:‚Ak nedajú na Mojžišov zákon a prorokov, nedajú sa presvedčiť, aj keby niekto vstal z mŕtvych.‘ “