1Ježišov priateľ Lazár ťažko ochorel. Býval so svojimi sestrami Máriou a Martou v dedine Betánia.2Bola to tá Mária, ktorá natrela vzácnou masťou Ježišovi nohy a svojimi vlasmi mu ich vyutierala.3Sestry sa báli o bratov život, a tak odkázali Ježišovi: „Pane, tvoj milovaný priateľ je ťažko chorý.“4Keď sa to Ježiš dozvedel, povedal: „Nebojte sa, jeho choroba sa neskončí smrťou, prejaví sa tu Božia moc a Syn Boží bude ňou oslávený.“5Ježiš mal veľmi rád obe sestry i Lazára, no jednako sa ešte dva dni zdržal na mieste,6kde ho zastihla správa o Lazárovej chorobe.7Až potom vyzval svojich učeníkov: „Vráťme sa do Judska.“8Jeho učeníci namietali: „Majstre, veď len nedávno ťa tam chceli Židia zabiť, a ty sa ta mieniš vrátiť?“9„Či neviete, že dvanásť hodín cez deň je vidno? Kto chodí za vidna, nemusí sa báť, že sa potkne.10Len cesta za tmy je nebezpečná.“11Potom dodal: „Náš priateľ Lazár zaspal a ja ho idem prebudiť.“12„Ak spí, čoskoro sa uzdraví,“ citovali ľudovú múdrosť.13Nazdávali sa totiž, že hovorí o obyčajnom spánku, a nie o Lazárovej smrti.14Povedal im teda otvorene: „Lazár zomrel.15A ja som rád, že som nebol pri ňom, kvôli vám, aby ste mali novú príležitosť uveriť vo mňa. Poďme k nemu!“16Tomáš prezývaný Dvojča navrhol učeníkom: „Poďme aj my, nech zomrieme spolu s ním!“17Keď prišli do Betánie, Lazár už štyri dni ležal v hrobe.18Betánia bola neďaleko Jeruzalema, necelú hodinu cesty,19a tak mnohí známi z mesta prišli potešiť sestry v ich žiali za bratom.20Keď sa Marta dozvedela, že prichádza Ježiš, bežala mu oproti, ale Mária zostala doma.21Marta privítala Ježiša slovami: „Pane, keby si tu bol býval, môj brat by nebol zomrel.22Ale ja viem, že Boh ani teraz neodmietne nijakú tvoju prosbu.“23„Neboj sa,“ ubezpečil ju Ježiš, „tvoj brat bude opäť žiť.“ –24„Viem, že ožije v posledný deň po vzkriesení,“ prisvedčila Marta.25„Ja som Vzkriesenie aj Život!“ povedal jej Ježiš. „Kto vo mňa verí, bude žiť, aj keby zomrel.26A kto žije a verí vo mňa, nikdy nezomrie. Veríš tomu, Marta?“27„Áno, Pane,“ odpovedala. „Uverila som, že si Kristus, Boží Syn, na ktorého sme tak dlho čakali.“28Po tých slovách odišla, odvolala svoju sestru nabok a pošeptala jej: „Je tu Ježiš a chce sa s tebou zhovárať.“29Mária ihneď vstala a bežala k nemu.
Ježiš vzkriesi Lazára
30Ježiš ešte nevošiel do dediny, bol na tom istom mieste, kde sa s ním stretla Marta.31Keď Židia, ktorí utešovali Máriu, videli, ako náhlivo vybehla z domu, pobrali sa za ňou, lebo sa domnievali, že sa šla vyplakať na Lazárov hrob.32Len čo Mária došla k Ježišovi, padla pred ním na kolená a nariekala: „Pane, keby si tu bol býval, môj brat mohol ešte žiť!“33Máriin plač aj nárek Židov Ježiša rozrušili a hlboko dojali.34Spýtal sa ich: „Kde ste ho pochovali?“„Poď, ukážeme ti!“ odpovedali.35Vtedy vyhŕkli slzy aj Ježišovi.36„Pozrite, ako ho mal rád!“ šeptali si medzi sebou.37Ale iní namietali: „Keď vedel uzdraviť slepého, nemohol zachrániť Lazára pred smrťou?“38To Ježiša znova rozrušilo a vykročil k hrobu. Bola to jaskyňa privalená veľkým balvanom.39„Odvaľte ten kameň!“ rozkázal Ježiš.„Pane, je pochovaný štvrtý deň, akiste je už v rozklade!“ chcela tomu zabrániť Marta.40„Či som ti nepovedal, že ak budeš veriť, uvidíš Božiu slávu?“ pripomenul jej Ježiš.41Vtedy odvalili kameň. Ježiš uprel oči k nebu a modlil sa: „Otče, ďakujem ti, že ma počuješ.42Ja viem, ty ma vždy počuješ, ale povedal som to kvôli ľuďom, ktorí stoja okolo, aby uverili, že ty si ma sem poslal.“43Potom zvolal mocným hlasom: „Lazár, poď von!“44A Lazár vyšiel. Ruky aj nohy mal ovinuté pohrebným rubášom a tvár mal prikrytú šatkou. Ježiš im povedal: „Zložte mu to, nech môže odísť!“
Jeden musí umrieť za všetkých
45Mnohí Židia, ktorí prišli za Máriou, boli svedkami zázraku, ktorý Ježiš vykonal, a uverili v neho.46Ale niektorí sa ponáhľali rýchlo to oznámiť farizejom.47Tí ihneď zvolali poradu s veľkňazmi, aby posúdili, čo sa stalo.„Čo si počneme?“ bezradne sa spytovali. „Ten človek skutočne robí zázraky!48Ak proti nemu nezakročíme, uverí v neho všetok ľud, prídu Rimania, podmania si nás a zničia chrám aj celý národ!“49No tu sa prihlásil o slovo Kaifáš, ktorý bol v tom roku veľkňazom: „Načo by ste si tu lámali hlavu. Je to celkom jasné.50Prečo by mal zahynúť celý národ, nech radšej umrie jeden za všetkých.“51Keď Kaifáš navrhol tento úklad proti Ježišovi, netušil, že ako veľkňaz vyriekol proroctvo, že Ježiš má byť obetovaný za svoj ľud.52Jeho výrok sa nevzťahoval iba na Židov, ale na Božie deti zo všetkých národov, ktoré sa spoja v jednu cirkev.53Od toho dňa sa židovskí vodcovia pevne rozhodli, že ho zabijú.54Preto sa Ježiš prestal verejne pohybovať medzi Židmi a utiahol sa aj s učeníkmi do mesta Efraim na okraji púšte.55Priblížila sa opäť Veľká noc. Z celej krajiny putovali do Jeruzalema ľudia, aby ešte pred hlavnými sviatkami mohli vykonať predpísané očistné obrady.56Túžili sa stretnúť s Ježišom a spytovali sa navzájom: „Čo si myslíte? Príde či nepríde sem na sviatky?“57Veľkňazi a farizeji totiž vydali rozkaz, že každý, kto by vedel, kde sa zdržiava, musí to oznámiť, aby ho mohli zatknúť.