1Keby som ovládal všetky reči sveta a vedel hovoriť vznešene ako sám anjel, ale nemal by som lásku, moje slová by boli iba prázdnym zvukom ako dunenie zvonu alebo rinčanie kovu.2A keby som sa mohol honosiť, že mojimi ústami hovorí Boh a že poznám všetky tajomstvá a keby som mal takú veľkú vieru, že by som mohol aj vrchy prenášať, ak by som nemal lásku, nebol by som ničím.3A keby som rozdal všetok svoj majetok, ba keby som sa dal pre vieru aj upáliť, a pritom by som to robil bez lásky, nič by mi to neosožilo.4Láska je zhovievavá, nežná, nepozná závisť. Nevystatuje sa a nie je domýšľavá, nekoná nečestne,5nehľadá svoj osoh, nerozčuľuje sa pre nepochopenie, ani nespomína na krivdy,6nie je škodoradostná, ale má záľubu v pravde.7So všetkým sa vie vyrovnať, jej viera, nádej a vytrvalosť sú nevyčerpateľné.8Láska nemá konca. Proroctvá zamĺknu, jazyky dovravia, vedomosti sa rozplynú –9veď všetky naše vedomosti sú neúplné a všetko prorokovanie čiastočné.10Keď ich miesto zaujme úplnosť a dokonalosť, všetko neúplné a obmedzené bude prekonané.11Kým som bol dieťaťom, detský bol aj môj rozhľad a spôsob myslenia. Už som však vyrástol z detských topánok a spolu s nimi som odložil aj detské predstavy.12V tomto živote môžeme vidieť len čosi ako zahmlený obraz v zrkadle, ale potom uvidíme Boha tvárou v tvár. Zatiaľ ho poznáme iba čiastočne – potom ho budeme poznať tak, ako on už teraz pozná nás.13Teraz zostáva viera, nádej a láska. Ale najväčšia z nich je láska.