Prvý Jánov 3,1 | Nádej pre kazdého

Nádej pre kazdého

Podľa čoho sa poznajú Božie deti

1 Ako veľmi nás náš nebeský Otec miluje! Prijal nás za synov a dcéry, a my nimi naozaj sme. Ľudia nás často nechápu, lebo nepoznajú Boha. 2 Áno, moji milovaní, už teraz sme jeho deťmi, ale nevieme si predstaviť, ako nás Boh ešte pretvorí. To však vieme, že Kristus príde a uvidíme ho v celom jeho majestáte, budeme celkom jemu podobní. 3 Každý, kto naňho upína svoju nádej, vyhýba sa všetkému zlu a usiluje sa byť čistý ako on. 4 Kto hreší, stavia sa proti Bohu, lebo hriech je porušením Božieho zákona. 5 Viete, že Boží Syn prišiel, aby nás oslobodil od hriechu. A uňho nemá nijaký hriech miesto. 6 Kto sa Krista drží, ten sa hriechu vyhýba. Kto si s hriechom zahráva, ten Krista nepozná ani mu nerozumie. 7 Deti moje, nedajte sa nikým oklamať. Podľa našich činov sa pozná, či sa podobáme Kristu, ktorý žil v zhode s Božou vôľou. 8 Komu sa hriech neoškliví, podobá sa diablovi, ktorý sa odjakživa stavia proti Bohu. Boží Syn prišiel preto, aby maril diablovo dielo. 9 Kto sa stal Božím dieťaťom, vyhýba sa hriechu, lebo v ňom pôsobí Boh. Ba ani nemôže hrešiť, lebo sa narodil z Boha. 10 Podľa toho sa pozná, komu patrí – kto sa dopúšťa bezprávia a nemiluje brata, nepatrí Bohu.

Meradlo lásky

11 Keď ste prvý raz počuli o Kristovi, počuli ste takisto: milujte sa navzájom. 12 Pozrime sa na Kaina. Priklonil sa k diablovi a skončilo sa to bratovraždou. Prečo zabil svojho brata? Lebo mu bol tŕňom v oku jeho príkladný život a jeho vlastné skutky boli zlé. 13 Preto sa nečudujte, keď vás mnohí nenávidia. 14 Vieme, že už nepodliehame vláde smrti, ale vláde života, lebo sa navzájom milujeme. 15 Kto nenávidí, rozsieva smrť a stráca podiel na večnom živote. 16 Pravú lásku nám ukázal Kristus tým, že za nás obetoval vlastný život. To nás zaväzuje, aby sme aj my boli ochotní položiť za brata život. 17 Ak má niekto hojnosť a nedbá, že jeho brat trie núdzu, márne tvrdí, že miluje Boha. 18 Nemilujme iba slovami, ale opravdivými činmi. 19 Taká láska nám dá vnútornú istotu a upokojí naše svedomie. 20 Ale aj pri najväčšom úsilí sme odkázaní na Božie pochopenie a odpustenie. 21-22 Moji milovaní, ak zachovávame jeho prikázanie a robíme, čo sa jemu páči, svedomie nás neobviňuje a smieme Bohu s dôverou predkladať svoje prosby a očakávať, že ich splní. 23 Čo nám to teda Boh prikazuje? Aby sme verili, že Ježiš Kristus je Boží Syn, a aby sme sa milovali navzájom. 24 Kto si takto počína, zostáva v Bohu a Boh v ňom. A o tejto jednote s Bohom nás uisťuje Svätý Duch, ktorého nám daroval.