1Potom sa Ježiš pobral do Jeruzalema, lebo bol práve židovský sviatok.2V strede mesta, neďaleko Ovčej brány, bol rybník, po židovsky zvaný Betezda, okolo ktorého bolo päť prístreší.3Ležali tu mnohí chorí, chromí, slepí, ochrnutí a túžobne čakali, kedy sa rozčerí hladina vody.4Z času na čas zostupoval totiž do rybníka anjel Pánov a rozvíril vodu. Prvý, kto vstúpil do rozvírenej vody, bol uzdravený, nech trpel čímkoľvek.5Medzi postihnutými ležal človek, ktorý bol chorý už tridsaťosem rokov.6Keď ho Ježiš uvidel a zistil, že je už tak dlho chorý, spýtal sa ho: „Chceš byť zdravý?“7„Chcem,“ odpovedal chorý, „ale nemám nikoho, kto by mi pomohol dostať sa do rybníka, keď sa zvíri voda. Kým sa ta sám dostanem, zakaždým ma niekto predbehne.“8Ježiš mu odpovedal: „Vstaň, vezmi si rohož a vráť sa domov.“9Chorý bol v tej chvíli uzdravený. Zvinul rohož a pobral sa preč.10Bola práve sobota, keď Ježiš urobil tento zázrak, preto židovskí predstavení napomínali uzdraveného: „Nepatrí sa, aby si dnes odnášal svoje lôžko. Zákon to nedovoľuje.“11„Viem,“ odpovedal. „Ale prikázal mi to človek, ktorý ma uzdravil.“12„A kto ti také čosi rozkázal?“ rozhorčovali sa Židia.13To uzdravený nevedel, lebo Ježiš zmizol v dave.14Po nejakom čase ho Ježiš vyhľadal v chráme a povedal mu: „Teš sa, že si zdravý. Ale už nehreš, aby ťa nepostihlo niečo horšie.“15Muž bežal za Židmi a oznámil im, že ho uzdravil Ježiš.16Tu dorážali Židia do Ježiša a vyčítali mu, že nezachováva sobotu.17Ale Ježiš im odpovedal: „Môj Otec neprestajne koná dobro a ja nasledujem jeho príklad.“18Po týchto slovách židovskí predstavení ešte väčšmi dychtili ho zabiť, lebo nielenže narúšal zákon o sobote, ale hovoril o Bohu ako o svojom Otcovi, a tým sa robil rovným Bohu.19Ježiš sa bránil: „Syn nemôže robiť nič sám od seba. Robí len to, čo vidí robiť Otca, a robí to takisto.20Lebo Otec miluje Syna a zveruje sa mu so všetkým, čo robí. A Syn vykoná ešte väčšie zázraky ako uzdravenie chorého.21Môže dokonca vzkriesiť z mŕtvych tých, ktorých bude chcieť, tak ako to robí Otec.22A Otec sám nebude súdiť nikoho, toto právo prenechal Synovi,23aby si všetci ctili Syna tak, ako si ctia Otca. Ale kto si nectí Syna, ktorého poslal sám Boh, ten si nectí ani Otca.“
Kto bude žiť večne?
24„Veľmi dôrazne vám hovorím, že každý, kto počúva tieto moje slová a verí v Boha, ktorý ma poslal, má večný život. Nebude súdený za svoje hriechy, ale už prešiel zo smrti do života.25A slávnostne vyhlasujem, že príde čas, ba už je tu, keď mŕtvi počujú môj hlas – hlas Božieho Syna – a tí, čo ho počujú, budú žiť.26Otec je zdrojom života a aj Syna poveril, aby dával život.27A takisto iba jemu dal právo konať súd.28Nebuďte prekvapení, prichádza čas, keď mŕtvi počujú jeho hlas a vstanú z hrobov.29Tí, čo konali dobro, vstanú do večného života, ale tí, čo neprestali konať zlo, vstanú a budú odsúdení.“
Svedectvá o Božom Synovi
30„Ja sám nesúdim, kým sa neporadím s Otcom. Moja vôľa sa zhoduje s Otcovou. Preto súdim spravodlivo, lebo nehľadám svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.31Iste by nepôsobilo vierohodne, keby som sám dokazoval, že som Boží Syn.32Ale je tu iný, ktorý svedčí o mne, a ja viem, že jeho svedectvo je pravé.33Sami ste šli počúvať Jána Krstiteľa na púšť a môžem vás ubezpečiť, že všetko, čo hovoril o mne, je pravda.34Ja však nemusím stavať na ľudskom svedectve, pripomínam ho iba preto, aby ste vy boli zachránení.35Ján Krstiteľ zažiaril jasne ako meteor a vy ste sa radovali z jeho svetla.36Ale je tu ešte jasnejšie svedectvo ako Jánovo, a to sú zázraky, ktoré konám. Sám Otec ma poveril ich konať a ony sú dôkazom, že ma poslal Otec.37A sám Otec vydal o mne svedectvo, hoci vy ste nikdy nepočuli jeho hlas, ani nevideli jeho tvár.38Jeho slovo vo vás nezostalo, lebo tomu, ktorého poslal, neveríte.39Skúmate Písmo a domnievate sa, že ak ho budete plniť, získate večný život. Ale aj Písmo svedčí o mne.40A jednako nechcete prísť ku mne, aby ste mali život.41Nečakám chválu od ľudí,42aj vás dobre poznám a viem, že nemilujete Boha.43Viem to, lebo som prišiel v mene svojho Otca, no odmietli ste ma prijať. Keby niekto prišiel vo vlastnom mene, prijali by ste ho s nadšením.44Nečudujem sa, že mi nemôžete uveriť, lebo vám väčšmi záleží na tom, aby ste sa páčili ľuďom ako Bohu.45A nedomnievajte sa, že ja budem Otcovi na vás žalovať. Vaším žalobcom bude Mojžiš, lebo dúfate, že zachovávaním jeho zákonov sa dostanete do neba.46No keby ste naozaj verili Mojžišovi, verili by ste aj mne, lebo on písal o mne.47Ale keď neveríte jemu, ako by ste mohli veriť mojim slovám?“