Offenbarung 4 | Nádej pre kazdého

Boží trón

1 Potom som videl dokorán otvorené dvere do neba a ten istý hlas, ktorý predtým prehovoril ku mne a znie ako trúbenie poľnice, zasa na mňa zavolal: „Vystúp sem hore a ukážem ti, čo sa má stať v budúcnosti!“ 2 Ihneď som upadol do vytrženia a videl som na nebi trón a na ňom sedieť kohosi, 3 kto sa skvel ako jaspis alebo karneol. Nad trónom sa klenula smaragdovozelená dúha. 4 Okolo trónu bolo dvadsaťštyri kresiel a na nich sedelo dvadsaťštyri starcov v bielych rúchach a so zlatými vencami na hlavách. 5 Z trónu šľahali blesky a zaznievali hlasy a hromy. Pred trónom horelo sedem fakieľ, predstavujúcich sedem Božích duchov, 6 a rozprestieralo sa more trblietavé ako krištáľ. Pri samom tróne a okolo trónu boli štyri živé bytosti plné očí vpredu i vzadu. 7 Prvá bytosť vyzerala ako lev, druhá sa ponášala na letiaceho orla. 8 A každá z tých štyroch bytostí mala šesť krídel a na nich plno očí, ktoré hľadeli von i dovnútra. Bez prestania vo dne v noci volali: „Svätý, svätý, svätý Pán, Boh všemohúci, ktorý bol, ktorý je a ktorý príde!“ 9 A zakaždým, keď tie bytosti vzdajú česť, slávu a vďaku tomu, ktorý sedí na tróne a žije na veky vekov, 10 padá tých dvadsaťštyri starcov na kolená pred tým, ktorý sedí na tróne, a klaňajú sa tomu, ktorý žije na veky vekov, hádžu vence pred trón a volajú:„Tebe, Pane a Bože náš,patrí všetka sláva, česť i moc!Ty si stvoril všetko,z tvojej vôle všetko vznikloi trvá.“