Offenbarung 18 | Nádej pre kazdého

Pád Babylona

1 Potom som videl iného anjela, ako s veľkou mocou zostupuje z neba, a jeho sláva ožiarila celú zem. 2 Zvolal mohutným hlasom: „Padol, padol veľký Babylon, stal sa obydlím démonov a skrýšou nečistých duchov i každého zlovestného a nenávideného vtáka. 3 To preto, že sa vínom jeho smilstva opíjali všetky národy, vládcovia sveta s ním smilnili a magnáti zeme bohatli z jeho márnotratnosti a prepychu!“ 4 Potom som počul z neba iný hlas: „Ľud môj, utečte z tohto mesta, nezúčastňujte sa na jeho hriechoch, aby vás nepostihli jeho pohromy. 5 Lebo jeho viny sa navŕšili až po nebo a Boh nezabudol na jeho viny. 6 Odplaťte tej neviestke, ako si zaslúži. Dvojnásobne sa jej odplaťte za jej skutky. Do pohára, do ktorého nalievala, vlejte jej dvojnásobne! 7 Koľko si užila slávy a hýrenia, toľko jej teraz dajte trýzne a žiaľu. Lebo si nahovára: Trónim si ako kráľovná, vdova nie som a smútku neokúsim. 8 Preto v jedinom dni postihnú ju všetky pohromy: smrť i smútok, hlad i oheň. Lebo mocný je Pán Boh, ktorý ju odsúdil.“ 9 Králi sveta, ktorí s ňou smilnili a hýrili, budú nad ňou plakať a nariekať, keď uvidia dym horiaceho mesta. 10 V hrôze nad jeho skazou budú sa len zobďaleč prizerať a nariekať: „Beda, beda, ty veľký Babylon, mesto také mocné, a predsa ťa vo chvíli postihol súd!“ 11 Aj bohatí kupci zeme budú nad ním plakať, lebo už nik nekúpi ich tovar: 12 náklady zlata a striebra, drahokamov a perál, kmentu a purpuru, hodvábu a šarlátu, tujové drevo všelijakého druhu, rozličné výrobky zo slonoviny a vzácneho dreva, medi, železa a mramoru, 13 škoricu a indické korenie, voňavky a masti, kadidlo, víno a olej, múku a pšenicu, dobytok a ovce, kone a vozy, telá i duše ľudí. 14 Aj bohatstvo, po ktorom si tak dychtil, je preč, po všetkom lesku a nádhere niet ani pamiatky a nikdy ich už naspäť nezískaš. 15 Ľudia, ktorí s tým obchodovali a z toho zbohatli, budú sa prizerať zobďaleč, zdesení nad jeho skazou, a budú plakať a nariekať: 16 „Beda, beda, ty veľké mesto, ktoré si sa odievalo do kmentu, purpuru a šarlátu, zdobilo zlatom, drahokamami a perlami! 17 Vo chvíli bolo zničené všetko tvoje bohatstvo!“A všetci kapitáni lodí aj tí, čo sa na nich plavia, námorníci aj všetci, čo sa živia plavbou, neodvážili sa priblížiť, 18 a keď videli dym požiaru, volali: „Ktoré mesto na svete sa mohlo porovnať s týmto mestom?“ 19 V smútku si sypali popol na hlavu a nahlas nariekali: „Beda, beda ti, veľké mesto! Z tvojho blahobytu zbohatli všetci majitelia námorných lodí – a teraz si vo chvíli spustošené!“ 20 Avšak raduj sa, nebo, i ty, verná cirkev, apoštoli i proroci, lebo Boh vyniesol nad týmto mestom rozsudok, aký ono vynieslo nad vami. 21 Tu jeden mocný anjel zdvihol balvan, ťažký ako žarnov, hodil ho do mora a zvolal: „Takto odrazu bude zvrhnutý Babylon, to veľké mesto, a nezostane po ňom ani pamiatky. 22 Už nikdy tu nezaznie hudba, neozve sa harfa, flauta ani poľnica, nikdy už tu nebude pracovať remeselník ani umelec, ani klepot mlyna tu nik už nepočuje. 23 Nikdy sa tu už nerozsvieti svetlo lampy, ani sa tu nebude ozývať svadobné veselie. Tvoji obchodníci ovládali celý svet a tvojimi čarami boli omámené všetky národy. 24 Tvoje ulice sú skropené krvou prorokov a nasledovníkov Kristových i všetkých, čo boli zavraždení na zemi.“