Apostelgeschichte 5 | Nádej pre kazdého

1 Aj istý muž zvaný Ananiáš predal svoj pozemok. 2 Ale so svojou manželkou Zafirou sa dohodol, že časť utŕžených peňazí si ponechajú pre seba a zvyšok donesú apoštolom. 3 Peter mu však povedal: „Ananiáš, to satan ťa naviedol na tento podvod. Ak tvrdíš, že to sú všetky peniaze, čo si dostal, klameš nie nás, ale samého Svätého Ducha. 4 Nik ťa predsa nenútil predať pole. A keď si ho už predal, peniaze si si mohol pokojne nechať. Nik by ti nebol nič vyčítal. Ako si sa len mohol odhodlať na také čosi? Neoklamal si nás, ale samého Boha!“ 5 Keď to Ananiáš počul, zrútil sa a na mieste bol mŕtvy. Všetci, čo to počuli, sa zdesili. 6 Mladší z mužov ho prikryli plachtou, vyniesli a pochovali. 7 Asi o tri hodiny prišla jeho žena Zafira, ktorá netušila, čo sa stalo. 8 Peter sa jej spýtal: „Počuj, Zafira, za toľko a toľko ste predali pole?“ Odpovedala: „Áno, presne za toľko.“ 9 Peter namietol: „Ako ste sa len mohli dohodnúť a pokúšať Božieho Ducha. Pozri, práve sa vracajú tí, čo pochovali tvojho muža. Ten istý údel stihne aj teba.“ 10 A Zafira padla Petrovi k nohám a umrela. Keď mládenci vošli dnu, našli ju už mŕtvu. Odniesli ju a pochovali k jej mužovi. 11 Táto správa sa ihneď rozletela po meste a všetkých, veriacich aj ostatných, čo to počuli, zachvátila veľká hrôza.

Boh sa priznáva k svojej cirkvi

12 Apoštoli sa pravidelne schádzali v Šalamúnovom stĺporadí v chráme a konali veľké divy a zázraky. 13 Ostatní sa neodvážili k nim pripojiť, ale všetci o nich hovorili s veľkou úctou. 14 Pribúdalo čoraz viac mužov a žien, ktorí uverili v Pána. 15 Došlo to tak ďaleko, že ľudia vynášali na ulice chorých na rohožiach a nosidlách, aby na nich mohol padnúť aspoň Petrov tieň, keď bude prechádzať okolo. 16 Ba mnohí prichádzali do Jeruzalema aj zo širšieho okolia a prinášali svojich chorých a posadnutých zlými duchmi. A všetci boli uzdravení.

Apoštoli znova vo väzení

17 Pribúdanie veriacich vyvolalo veľkú žiarlivosť a strach vo veľkňazovi a jeho prívržencoch – saducejoch. (Tí totiž učili, že sa nijaké zázraky, a najmä vzkriesenie z mŕtvych, nedejú.) 18 A tak dali apoštolov znova zatknúť, tentoraz do mestského väzenia. 19 Ale anjel otvoril v noci dvere žalára, vyviedol apoštolov von a povzbudil ich: 20 „Nebojte sa, choďte naspäť do chrámu a hovorte všetkým, ako môžu získať nový život v Kristu.“ 21 Poslúchli ho a už na svitaní boli v chráme a učili. Medzitým veľkňaz a jeho stúpenci zvolali zasadnutie rady a kázali predvolať apoštolov. 22 Ale keď strážcovia došli do väzenia, našli ho prázdne. Vrátili sa 23 a ohlásili: „Dvere žalára sú zamknuté aj dobre strážené, ale keď sme odomkli, nikoho sme vnútri nenašli.“ 24 Veliteľ chrámovej stráže aj veľkňazi boli celkom zmätení. Nijako si to nevedeli vysvetliť. 25 Ale vtom ktosi pribehol a oznámil: „Tí muži, ktorých ste včera uväznili, sú zasa v chráme a pokojne vyučujú ľudí.“ 26 Veliteľ ta ihneď utekal aj so strážcami, ale nezmocnili sa ich násilne, lebo sa báli, že ich ľud ukameňuje. Apoštoli sa dobrovoľne dali predviesť pred židovskú radu. 27 Veľkňaz ich obvinil: 28 „Predsa sme vám prísne zakázali hovoriť o Ježišovi. A pritom celý Jeruzalem o ničom inom nehovorí ako o ňom. A navyše na nás zvaľujete zodpovednosť za jeho smrť!“ 29 Peter odpovedal aj v mene ostatných apoštolov: „Boha predsa musíme poslúchať väčšmi ako ľudí! 30 To Boh našich praotcov vzkriesil z mŕtvych Ježiša, ktorého ste vy potupne pribili na kríž a usmrtili. 31 Ale jemu Boh zveril veľkú úlohu Mesiáša a Vysloboditeľa, aby svoj izraelský ľud zmenil od základu a odpustil mu hriechy. 32 A my sme toho svedkami a takisto Duch Svätý, ktorého Boh dá každému, kto ho poslúcha.“

Čo je z ľudí – zanikne, čo je z Boha – pretrvá

33 Tieto slová rozzúrili všetkých v rade a chceli ich zabiť. 34 No tu sa o slovo prihlásil známy farizej zvaný Gamaliel, učiteľ Zákona a človek veľmi vážený medzi ľuďmi. Dal pokyn, aby obžalovaných na chvíľku odviedli, 35 a potom povedal: „Izraeliti, dobre si rozmyslite, čo urobíte s týmito ľuďmi. 36 Spomínate si na rozruch okolo Teuda? Robil zo seba veľkú osobnosť a podarilo sa mu zhromaždiť okolo seba štyristo ľudí. Ale keď ho zabili, jeho stúpenci sa rozpŕchli a všetko zaniklo. 37 Alebo si spomeňte na povstanie Júdu Galilejského za sčítania ľudu. Aj on zahynul a jeho prívrženci boli rozprášení. 38 A tak vám radím: „Nechajte týchto ľudí na pokoji. Ak je to zasa len nejaké ľudské hnutie, čoskoro sa samo rozpadne. 39 Ale ak za ním stojí Boh, nič proti nemu nezmôžete a vlastne by ste bojovali proti samému Bohu.“ 40 Poslúchli jeho radu. Predviedli apoštolov, dali ich zbičovať a znova im prísne zakázali hovoriť o Ježišovi. Potom ich prepustili. 41 Apoštoli šli zo súdu a radovali sa, že smeli trpieť pre Pána Ježiša. 42 Nezastrašilo ich to, ale každý deň ďalej učili aj v chráme, aj po domoch a šírili radostnú zvesť o tom, že Ježiš je dlho očakávaný Mesiáš.