Apostelgeschichte 26 | Nádej pre kazdého

Pavlova obhajobná reč

1 Agrippa vyzval Pavla: „Povedz, čo môžeš uviesť na svoju obhajobu.“ 2 Pavol zdvihol ruku na spôsob rečníkov a začal: „Som šťastný, kráľ Agrippa, že sa môžem práve pred tebou obhajovať proti žalobám Židov. 3 Viem, že si výborný znalec židovských zákonov a vyznáš sa aj vo všetkých sporných otázkach. Preto prosím, aby si ma trpezlivo vypočul: 4 Môj život poznajú od mladosti všetci Židia. Vedia, ako som žil medzi svojím národom v Jeruzaleme, 5 a keby chceli, mohli by dosvedčiť, že som patril k najhorlivejšiemu náboženskému smeru, k farizejom. 6 A dnes stojím pred súdom práve preto, lebo pevne verím, že Boh splní zasľúbenie, ktoré dal našim predkom. 7 Dvanásť kmeňov nášho národa dúfa, že toto zasľúbenie dosiahne, a vo dne aj v noci horlivo slúži Bohu. Pre túto nádej ma Židia obžalovali zo zločinu. 8 No je to zločin veriť vo vzkriesenie z mŕtvych? Zdá sa vám to neuveriteľné, že Boh vzkriesi mŕtvych? 9 Pravda, vtedy som sa aj ja nazdával, že musím všemožne bojovať proti učeniu Ježiša Nazaretského 10 a bol som najhorlivejším prenasledovateľom jeho stúpencov v Jeruzaleme. Vyžiadal som si splnomocnenie od veľkňazov a dal som mnohých kresťanov uväzniť. A ak mali byť usmrtení, súhlasil som s tým. 11 V synagógach som dával ľudí bičovať a nútil som ich, aby sa rúhali Kristovi. Vo svojej zaslepenej horlivosti som ich chcel prenasledovať aj v iných mestách. 12 Preto som sa vybral so splnomocnením a poverením veľkňazov do Damasku. 13 A tu zrazu za bieleho dňa, práve napoludnie, svetlo z neba, jasnejšie ako slnko, oslepilo mňa aj mojich sprievodcov. 14 Všetci sme preľaknutí padli na zem a ja som počul hlas v hebrejčine:‚Saul, Saul, prečo ma prenasleduješ? Márne sa proti mne vzpieraš!‘ 15 Spýtal som sa:‚Kto si, Pane?‘ A on mi odpovedal: ‚Ja som Ježiš, ktorého prenasleduješ. 16 Ale teraz vstaň! Zjavil som sa ti preto, aby si bol mojím služobníkom a aby si svedčil o tom, čo si zažil a čo ti dám ešte poznať. 17 Budem ťa chrániť pred izraelským národom aj pred pohanmi, ku ktorým ťa posielam. 18 Budeš im otvárať oči, aby sa obrátili od tmy k svetlu, od moci satanovej k Bohu. A tým, čo uveria vo mňa, odpustím hriechy a dám im miesto medzi tými, ktorí získali posvätenie vierou vo mňa.‘ 19 Iste uznáš, kráľ Agrippa, že toto nebeské zjavenie som nemohol neposlúchnuť. 20 Preto som musel hneď v Damasku, potom v Jeruzaleme a celom Judsku a napokon aj medzi pohanmi nabádať ľudí, aby sa kajali a obrátili k Bohu a dosvedčili to novým životom. 21 To je môj‚zločin‘, pre ktorý sa ma Židia zmocnili v chráme a chceli ma zabiť. 22 Ale Boh ma zakaždým vytrhol z ich rúk, a tak tu dnes môžem stáť a vydávať svedectvo ľuďom prostým i vznešeným. Nehlásam nič iné, len čo predpovedali proroci a Mojžiš: 23 že Mesiáš bude trpieť, ako prvý vstane z mŕtvych, a tak prinesie svetlo Židom aj pohanom.“ 24 Tu mu Festus skočil do reči: „Pavol, ty si sa zbláznil. Tá tvoja veľká učenosť ťa pripravila o rozum.“ 25 Pavol sa bránil: „Nezbláznil som sa, vznešený Festus. Moje slová sú pravdivé a viem, čo hovorím. 26 Kráľ Agrippa to môže potvrdiť, lebo sa v týchto otázkach výborne vyzná. Aj preto hovorím tak smelo, lebo som presvedčený, že o tom všetkom vie, veď sa to nedialo niekde v ústraní. 27 Kráľ Agrippa, veríš tomu, čo predpovedali proroci? Ja viem, že tomu veríš.“ 28 Agrippa mu odpovedal: „Takmer si ma presvedčil, aby som sa stal kresťanom.“ 29 A Pavol odpovedal: „Kiežby dal Boh, aby si sa nielen ty, ale aj všetci, čo ma počúvajú, stali skôr či neskôr tým, čím som ja – pravda, bez týchto reťazí.“ 30 Kráľ, miestodržiteľ, Berenika aj ostatní vstali 31 a odišli. Zhodne navzájom usúdili: „Tento človek neurobil nič, za čo by si zasluhoval smrť alebo väzenie.“ 32 A Agrippa povedal Festovi: „Keby sa nebol odvolal k cisárovi, mohol byť už teraz na slobode.“