Apostelgeschichte 23 | Nádej pre kazdého

Pavol pred veľradou

1 Pavol sa pokojne a bez strachu zahľadel na členov rady a povedal: „Bratia! Až dodnes som žil s čistým svedomím pred Bohom.“ 2 Veľkňaz Ananiáš to pokladal za rúhanie a rozkázal tým, čo stáli pri ňom, aby ho udreli po ústach. 3 Ale Pavol zvolal: „Ty pokrytec! Za to teba udrie Boh. Aký si to sudca, keď sa sám previňuješ proti zákonu a dávaš ma biť!“ 4 No tí, čo stáli vedľa Pavla, ho napomenuli: „Ako si dovoľuješ urážať veľkňaza?“ 5 Pavol sa ospravedlnil: „Nevedel som, bratia, že je to veľkňaz. A v Písme sa naozaj hovorí: Nehovor zle o svojom predstavenom!“ 6 Pavol vedel, že vo veľrade sú zastúpené dve strany: saduceji a farizeji. Preto nahlas zvolal: „Bratia, som farizej ako všetci moji predkovia. Stojím dnes pred súdom, lebo verím vo vzkriesenie a večný život!“ 7 Tým sa mu podarilo vniesť do rady rozkol. 8 Saduceji totiž popierajú vzkriesenie, večný život aj existenciu duchovného sveta, kým farizeji toto všetko vyznávajú. 9 Tu sa strhol veľký krik a niektorí židovskí vodcovia vstali a chytili stranu Pavlovi: „Nič zlé na ňom nevidíme. Čo ak naozaj k nemu na ceste do Damasku prehovoril duch alebo anjel?“ 10 Tu nastala taká haravara, až sa veliteľ zľakol, že Pavla roztrhajú na kúsky. Dal preto príkaz, aby vojaci násilím vytrhli Pavla z ich rúk a odviedli ho do pevnosti. 11 Tej noci sa ukázal Pavlovi Pán a povzbudil ho: „Neboj sa, Pavol! Ako si svedčil o mne v Jeruzaleme, tak musíš svedčiť aj v Ríme.“

Sprisahanie proti Pavlovi

12 Na druhé ráno sa stretlo asi 13 štyridsať Židov a zaprisahali sa, že nebudú jesť ani piť, kým Pavla nezabijú. 14 Zašli k veľkňazom a starším, oznámili im svoje rozhodnutie a naliehali: 15 „Požiadajte veliteľa, aby dal znova predviesť Pavla pod zámienkou, že chce dôkladnejšie vyšetriť jeho prípad. A my sa ho zmocníme a zabijeme ho skôr, ako dôjde na miesto.“ 16 O týchto úkladoch sa dozvedel syn Pavlovej sestry. Podarilo sa mu preniknúť do pevnosti a oznámiť to ujovi. 17 Pavol si zavolal službukonajúceho dôstojníka a požiadal ho: „Zaveď tohto chlapca k veliteľovi, chce mu oznámiť niečo dôležité.“ 18 Dôstojník vyhovel jeho žiadosti. 19 Veliteľ chlapca prijal a pozhováral sa s ním medzi štyrmi očami. 20 „Židia kujú sprisahanie,“ oznámil chlapec. „Požiadajú ťa, aby si zajtra dal predviesť Pavla pred veľradu, že ho musia ešte dôkladnejšie vypočuť. 21 Cestou však bude na Pavla striehnuť viac ako štyridsať mužov. Zaprisahali sa, že nebudú ani jesť, ani piť, kým ho nezabijú. Sú odhodlaní na všetko a čakajú iba na tvoj súhlas.“ 22 Veliteľ prepustil chlapca a povedal mu: „Pred nikým ani len nemukni, čo si mi prezradil.“

Pavla odošlú do Cézarey

23 Veliteľ si ihneď zavolal dvoch dôstojníkov a prikázal im: „Pripravte na deviatu hodinu večer dvesto pešiakov na cestu do Cézarey, sedemdesiat jazdcov a dvesto kopijníkov. 24 Dajte koňa aj Pavlovi a postarajte sa, aby ste ho dopravili k miestodržiteľovi Felixovi.“ 25 Potom napísal list tohto znenia: 26 „Klaudius Lyziáš pozdravuje veľaváženého miestodržiteľa Felixa. 27 Muža, ktorého ti posielam, chytili Židia a chceli ho zabiť. Keď som sa dozvedel, že je to rímsky občan, zakročil som so svojím oddielom a vytrhol im ho z rúk. 28 Aby som zistil, z čoho ho vlastne obviňujú, predviedol som ho pred veľradu. 29 Ukázalo sa, že nejde o nijaký vážny zločin, ktorý by si zasluhoval väzenie alebo smrť, iba o ich náboženské spory. 30 No dostal som správu, že ho chcú úkladne zavraždiť, preto ho posielam k tebe. Zároveň som dal na vedomie žalobcom, aby žalobu proti nemu podali u teba.“ 31 Ešte v tú noc dorazili vojaci s Pavlom do Antipatrídy. 32 Na druhé ráno sa vrátili do pevnosti 33 a jazdci ďalej sprevádzali Pavla do Cézarey. Tu odovzdali list aj väzňa miestodržiteľovi. 34 Felix si prečítal odkaz a spýtal sa Pavla, z ktorej provincie pochádza. Keď sa dozvedel, že je z Cilície, 35 povedal: „Vypočujem ťa, až prídu tvoji žalobcovia.“ Potom dal príkaz, aby Pavla strážili v Herodesovom paláci.