Apostelgeschichte 22 | Nádej pre kazdého

Pavol sa obhajuje pred Židmi

1 „Milí bratia a otcovia! Vypočujte, prosím, čo by som rád povedal na svoju obhajobu.“ 2 Keď počuli, že sa im prihovoril v ich rodnom jazyku, nastalo ešte väčšie ticho. 3 „Som Žid, narodil som sa v Tarze v Cilícii, ale vychovaný som bol tu v Jeruzaleme. Ako žiak známeho učenca Gamaliela som sa naučil zachovávať zákony našich otcov. Horlivo som sa usiloval dodržiavať Božie príkazy, tak ako to robíte vy dnes. 4 Preto som až na smrť nenávidel nové učenie Ježiša Krista a jeho vyznávačov, mužov aj ženy som dával zatýkať a väzniť. 5 To mi môže dosvedčiť veľkňaz aj celá najvyššia rada. Raz som si od nej dokonca vyžiadal odporúčajúce listy pre židovskú obec v Damasku. Vybral som sa ta, aby som tamojších stúpencov novej viery pozatýkal, priviedol ich v putách do Jeruzalema a dal ich potrestať. 6 No počujte, čo sa stalo. Keď som sa už blížil k Damasku – bolo práve poludnie – zrazu sa okolo mňa rozžiarilo oslepujúce svetlo z neba. 7 Padol som na zem a počul som hlas: ‚Saul, Saul, prečo ma prenasleduješ?‘ 8 Ozval som sa:‚Kto si, Pane?‘ Odpovedal mi:‚Som Ježiš Nazaretský, ktorého ty prenasleduješ.‘ 9 Moji sprievodcovia boli takisto oslepení tým svetlom, ale nepočuli, že niekto ku mne prehovoril. 10 Spýtal som sa:‚Čo mám robiť, Pane?‘ Ježiš mi povedal:‚Vstaň! Choď do Damasku, a tam sa dozvieš, aké poslanie ti Boh zveruje.‘ 11 Jas toho svetla ma celkom oslepil, preto ma museli moji druhovia vziať za ruku a doviesť až do Damasku. 12 Tam žil istý muž, ktorý sa volal Ananiáš. Bol veľmi zbožný a usiloval sa svedomite dodržiavať všetky Božie príkazy, takže sa tešil dobrej povesti u všetkých Židov v Damasku. 13 Ten ma vyhľadal a povedal mi:‚Milý brat Saul, opäť budeš vidieť.‘ V tej chvíli sa mi vrátil zrak a uvidel som ho. 14 A ešte mi povedal:‚Boh našich otcov si ťa vyvolil, aby si poznal jeho vôľu, videl Mesiáša a počul ho hovoriť. 15 Staneš sa jeho svedkom pred celým svetom a všade budeš rozprávať, čo si videl a počul. 16 Neváhaj teda, daj sa pokrstiť na znamenie, že si očistený od hriechov, a vyznávaj, že je tvojím Pánom.‘ 17 Vrátil som sa naspäť do Jeruzalema. Jedného dňa som sa modlil v chráme a tu sa mi znova zjavil Pán 18 a povedal mi:‚Čo najrýchlejšie odíď z Jeruzalema, lebo nik neuverí tomu, čo budeš o mne hovoriť.‘ 19 Odporoval som:‚Pane, oni predsa vedia, že práve ja som dával zatvárať do žalára a biť v synagógach tých, ktorí v teba uverili. 20 A keď tiekla krv tvojho svedka Štefana, aj ja som bol pri tom, schvaľoval som to a strážil som šaty tým, ktorí ho kameňovali.‘ 21 Ale Pán mi povedal:‚Odíď z Jeruzalema, lebo ťa chcem poslať ďaleko k pohanom.‘ “ 22 Až do tejto chvíle ho dav pozorne počúval, ale zmienka o pohanoch ich znova podráždila. Začali strhávať zo seba šaty, hádzať doňho hrste hliny 23 a kričali: „Preč s tým zradcom. Nesmie zostať nažive!“ 24 Veliteľ dal Pavla rýchlo odviesť do pevnosti, rozkázal, aby ho zbičovali a vypočuli. Chcel sa dozvedieť, prečo sa dav naňho tak rozzúril. 25 Keď ho už priviazali, obrátil sa Pavol na veliaceho dôstojníka: „Smiete bičovať rímskeho občana a navyše bez súdneho vyšetrenia?“ 26 Dôstojník zašiel za veliteľom a hlásil mu to: „Čo chceš robiť? Ten človek je predsa rímsky občan!“ 27 Veliteľ pristúpil k Pavlovi a spýtal sa ho: „Je pravda, že si rímsky občan?“ Odpovedal: „Áno, som.“ 28 Veliteľ namietol: „Aj ja som. No ja som za to občianske právo zaplatil ťažké peniaze!“ – „A ja som sa ako rímsky občan už narodil.“ 29 Tu sa vojaci, ktorí ho mali biť a vypočúvať, ihneď stiahli. Aj veliteľ sa preľakol, keď sa dozvedel, že Pavol je rímsky občan a on ho dal spútať. 30 Veliteľ chcel zistiť, z čoho Židia vlastne Pavla obviňujú. Na druhý deň ho dal vyviesť z väzenia a rozkázal, aby sa zišli veľkňazi i celá rada.