Apostelgeschichte 21 | Nádej pre kazdého

1 Keď sme sa s ťažkým srdcom rozlúčili s bratmi z Efezu, nastúpili sme na loď a plavili sme sa priamo na ostrov Kós, na druhý deň na Rodos a odtiaľ do prístavu Patara. 2 Tam sme prestúpili na loď, ktorá sa plavila do Fenície. 3 Priblížili sme sa na dohľad k Cypru, ale nechali sme ho vľavo, a mierili sme k Sýrii. Pristáli sme v prístave Týrus, kde mala loď vyložiť náklad. 4 Vyhľadali sme tam miestnych kresťanov a strávili sme s nimi celý týždeň. Tí na pokyn Svätého Ducha varovali Pavla, aby necestoval do Jeruzalema. 5 Ale keď uplynulo sedem dní, znova sme sa vydali na cestu. Všetci, ženy aj deti, nás vyprevadili až za mesto. Na brehu sme si spoločne kľakli a modlili sa. 6 Potom sme sa rozlúčili, nastúpili sme na loď a oni sa vrátili domov. 7 Naša posledná zastávka bola v Ptolemaide, kde sme tiež pozdravili bratov, no zostali sme tam iba jeden deň. 8 Z Ptolemaidy sme šli ďalej do Cézarey. Tam sme bývali v dome evanjelistu Filipa, ktorý bol jedným zo siedmich diakonov. 9 Jeho štyri slobodné dcéry mali prorocký dar. 10 Za nášho pobytu zavítal tam jeden kresťan z Judska, Agabus, ktorý mal tiež prorocký dar. 11 Vzal Pavlov opasok, spútal si ním ruky aj nohy a povedal: „Duch Svätý mi ukázal, že majiteľa tohto opasku Židia v Jeruzaleme takto spútajú a vydajú pohanom.“ 12 Keď sme to počuli, začali sme všetci, my aj tamojší bratia, prehovárať Pavla, aby nešiel do Jeruzalema. 13 Ale on nás napomenul: „Prečo plačete, tým mi iba väčšmi zraňujete srdce! Veď ja som odhodlaný dať sa v Jeruzaleme nielen spútať, ale aj zomrieť pre Pána Ježiša!“ 14 Videli sme, že je márne ho prehovárať, a tak sme len povedali: „Nech sa stane Božia vôľa.“

Pavlov príchod do Jeruzalema

15 Potom sme sa pripravili na cestu a vydali sme sa do Jeruzalema. 16 Na tomto poslednom pešom úseku cesty nás sprevádzali niektorí bratia z Cézarey a doviedli nás k Mnázonovi, ktorý pochádzal z Cypru a bol jedným z prvých kresťanov. Ochotne nám poskytol pohostinstvo. 17 Aj bratia z jeruzalemského zboru nás prijali veľmi srdečne. 18 Hneď na druhý deň sme boli všetci pozvaní k Jakubovi, a tu sa zišli aj všetci starší. 19 Pavol sa s nimi zvítal a potom podrobne vyrozprával, aké zázračné veci konal Boh jeho prostredníctvom medzi pohanmi. S radosťou ho vypočuli a oslavovali za to Boha. 20 Ale potom povedali Pavlovi: „Vieš, milý brat, aj tu tisícky Židov uverili v Krista, ale pritom naďalej horlivo dodržiavajú židovské zvyky a predpisy. 21 No o tebe sa povráva, že presviedčaš Židov, čo žijú medzi pohanmi, aby sa vzdali Mojžišovho zákona, nedávali obrezávať svojich synov a celkom zavrhli staré židovské obyčaje. 22 Čo teraz? Lebo určite sa dozvedia, že si prišiel. 23 Počuj, dáme ti jednu dobrú radu: Medzi nami sú štyria muži, ktorí sa zaviazali plniť nazarejský sľub. 24 Pridaj sa k nim, podrob sa očistnému obradu a zaplať za nich, čo je predpísané. Potom si budú môcť dať ostrihať hlavu. Takto by všetci videli, že si Zákon vážiš a žiješ podľa neho, a ohováračom by si tým zavrel ústa. 25 Pre obrátených pohanov však platí naše pôvodné rozhodnutie, ktoré sme vám kedysi dali písomne. Žiadame od nich, len aby zachovávali základné predpisy, a to: aby nejedli mäso obetované modlám, krv, ani mäso zo zadusených zvierat, a najmä aby sa vystríhali pohlavnej neviazanosti.“

Pavla zatknú v Jeruzaleme

26 Pavol poslúchol ich radu a na druhý deň sa spolu s tými mužmi podrobil očistnému obradu. Potom šiel do chrámu a oznámil, kedy sa skončia očistné dni a že za každého z nich bude prinesená obeť. 27 Keď sa tých sedem dní končilo a Pavol zase s nimi prišiel do chrámu, aby ich obradne vyhlásili za čistých, spoznali ho židovskí pútnici z Malej Ázie. Poštvali proti nemu okolostojacich, chytili ho 28 a kričali: „Verní Izraeliti! Poďte sem! Tu máte toho odpadlíka! Všade hlása bludy a nič mu nie je sväté: ani naše vyvolenie, ani Zákon, ani chrám. Teraz sem dokonca priviedol pohanov, aby zneuctil toto sväté miesto.“ 29 Predtým totiž zazreli v meste Pavla s Trofimom z Efezu a nazdávali sa, že ho Pavol priviedol do chrámu. 30 Vznikol obrovský rozruch a ľudia sa zbiehali zo všetkých strán. Medzitým vyviedli Pavla z vnútorného chrámového nádvoria a brány za ním hneď zavreli. 31 Už–už by ho boli zmlátili na smrť, no veliteľ rímskej posádky dostal hlásenie, že sa celý Jeruzalem búri, 32 a ihneď vyslal na nádvorie vojakov a dôstojníkov. Keď dav zazrel vojakov, zľakol sa a prestal Pavla biť. 33 Veliteľ sa nazdával, že on je pôvodcom rozruchu, dal ho zatknúť a spútať dvoma reťazami. Až potom začal vyšetrovať, kto je to a čo urobil. 34 Z davu každý vykrikoval čosi iné. Veliteľ videl, že sa nič rozumné nedozvie, preto dal Pavla odviesť do pevnosti. 35 Keď sa Pavol dostal ku schodom, dav doňho tak dorážal, že ho vojaci museli vziať na plecia a niesť. 36 Celý ten rozzúrený dav sa totiž hrnul za nimi a kričal: „Zabite ho!“ 37 Kým ho odviedli do pevnosti, spýtal sa Pavol veliteľa: „Mohol by som ťa o niečo poprosiť?“ Veliteľ sa začudoval: „Ty vieš po grécky? 38 Ja som si myslel, že si ten Egypťan, čo sa nedávno pokúsil vyvolať povstanie a schováva sa niekde v púšti so štyrmi tisícmi rebelantov.“ – 39 „Nie,“ odpovedal Pavol, „som Žid z Tarzu v Cilícii, rímsky občan. Dovoľ mi, prosím, prehovoriť k tým ľuďom.“ 40 Veliteľ súhlasil. Pavol si zastal hore na schodoch a zakýval rukou na znamenie, že chce hovoriť. Dav stíchol a Pavol začal po hebrejsky: