Apostelgeschichte 16 | Nádej pre kazdého

Timotej sa stáva Pavlovým spolupracovníkom

1 Pavol a Sílas navštívili najprv mesto Derbe a odtiaľ sa dostali do Lystry. Tam stretli mladého veriaceho Timoteja. Jeho matka bola Židovka, ktorá uverila v Krista, ale otec bol Grék. 2 Bratia v Lystre aj v Ikoniu sa o ňom veľmi pochvalne vyjadrovali. 3 Jeho si Pavol vybral za svojho sprievodcu. Z ohľadu na tamojších Židov, ktorí vedeli, že jeho otec je Grék, mu Pavol odporúčal, aby sa radšej dal obrezať. 4 Vo všetkých mestách, ktorými prechádzali, zoznamovali kresťanov s ustanoveniami, ktoré prijali apoštoli a starší jeruzalemského zboru. 5 A tak sa zbory upevňovali vo viere a zo dňa na deň v nich pribúdali noví kresťania.

Cesta do Európy cez Troadu

6 Po svojom pobyte v Lystre prešli cez provinciu Frýgiu naspäť do Galácie. 7 Svätý Duch im totiž povedal, aby tentoraz nešli do provincie Ázia. 8 A keď došli do Mýzie a chceli cestovať ďalej na sever do provincie Bitýnia, cítili, že ich tam Duch Ježišov neposiela. 9 Prešli teda Mýziou a došli k moru do Troady. 10 Tam mal Pavol v noci sen. Stál pred ním akýsi Macedónec a prosil ho: „Príď do Macedónska a pomôž nám!“ 11 Po tomto Pavlovom videní sme sa bez váhania začali pripravovať na cestu do Macedónska, lebo sme usúdili, že Boh nás posiela, aby sme tam hlásali radostnú zvesť.

Filipy – prvý kresťanský zbor v Európe

12 Z Troady sme sa teda plavili rovno na ostrov Samotráke, na druhý deň do Neapola a po súši sme pokračovali do Filíp, najvýznamnejšieho mesta východného Macedónska, obývaného najmä rímskymi kolonistami. Tam sme strávili niekoľko dní. 13 Pretože v meste nebola synagóga, vybrali sme sa v sobotu za bránu na breh rieky, lebo sme vedeli, že sa tam schádzajú miestni Židia a bohabojní pohania modliť. Skutočne sme tam našli skupinku žien. Prisadli sme si k nim a hovorili sme im o Kristovi. 14 Medzi poslucháčkami bola aj Lýdia, obchodníčka s purpurovými látkami z mesta Tyatira, ktorá verila v jediného Boha. Pán jej otvoril srdce a dychtivo počúvala všetko, čo Pavol hovoril. 15 Dala sa pokrstiť aj s celou svojou rodinou a pozvala nás do svojho domu s prosbou: „Ak ste presvedčení, že som uverila v Pána, buďte hosťami v mojom dome.“ A dovtedy naliehala, kým sme neprijali jej pozvanie.

Pavol a Sílas vo väzení

16 Keď sme raz šli na miesto modlitieb, stretla nás mladá otrokyňa, ktorá mala veštecký dar a predpovedaním budúcnosti prinášala svojim pánom značný zisk. 17 Chodila za Pavlom a za nami a stále volala: „Toto sú služobníci najvyššieho Boha a prišli sem, aby vám povedali, ako môžete byť zachránení.“ 18 To sa opakovalo deň čo deň, až to Pavol nezniesol a prikázal démonovi v nej: „V mene Ježiša Krista ti prikazujem, aby si z nej vyšiel!“ A v tej chvíli ju ten zlý duch opustil. 19 Keď si jej páni uvedomili, že tým prišli o svoj zisk, chytili Pavla a Sílasa a dovliekli ich na námestie pred sudcov: 20 „Títo Židia poburujú naše mesto,“ kričali. 21 „Zavádzajú tu zvyky, ktoré sú proti našim rímskym zákonom.“ 22 Aj poštvaný dav sa obrátil proti nim. Sudcovia dali teda z nich postŕhať šaty a vyšľahať ich po nahom tele prútmi. 23 Keď ich poriadne zbičovali, vrhli ich do väzenia a žalárnikovi prikázali, aby ich prísne strážil. 24 Dal ich do najhlbšej cely a nohy im pre istotu zovrel do klady. 25 Okolo polnoci, keď sa Pavol a Sílas modlili a spevom oslavovali Boha, až sa to rozliehalo po celej väznici, 26 nastalo zrazu veľké zemetrasenie. Celá budova sa otriasala až do základov. Všetky dvere sa pootvárali a väzňom spadli okovy. 27 Keď sa žalárnik prebudil a videl, čo sa stalo, vytasil meč a chcel sa zabiť, lebo si myslel, že väzni utiekli. 28 Ale Pavol nahlas skríkol: „Nerob to! Všetci sme tu!“ 29 Tu žalárnik rozkázal, aby mu priniesli svetlo, vbehol dnu a trasúc sa od strachu, padol pred Pavlom a Sílasom na kolená. 30 Potom ich vyviedol von a spýtal sa: „Páni, čo mám robiť, aby som bol spasený?“ 31 Odpovedali mu: „Uver v Pána Ježiša a budeš spasený ty i všetci v tvojom dome.“ 32 A začali jemu i všetkým v jeho domácnosti zvestovať Božie slovo. 33 Hneď v tú nočnú hodinu sa ich žalárnik ujal, vymyl a ošetril im rany a dal sa pokrstiť aj s celou svojou rodinou. 34 Potom ich zaviedol do svojho domu, pohostil ich a tešil sa on i celá jeho rodina, že mohli uveriť v Boha. 35 Na druhé ráno poslali sudcovia zriadencov s odkazom: „Prepusť tých ľudí!“ 36 Žalárnik oznámil Pavlovi, že sú slobodní a môžu odísť. 37 Ale Pavol odpovedal: „To teda nie! Nás rímskych občanov verejne a bez súdu zbili a zavreli do väzenia. A teraz by sa nás chceli tajne zbaviť? Nech pekne prídu osobne a prepustia nás!“ 38 Zriadenci to oznámili sudcom. Keď počuli, že Pavol a Sílas sú rímski občania, náramne sa preľakli, 39 prišli sa ospravedlniť, vyviedli ich z väzenia a pekne ich požiadali, aby opustili mesto. 40 Pavol a Sílas po prepustení z väzenia navštívili Lýdiu, kde sa stretli s veriacimi. Potešili sa navzájom a odišli z Filíp.