Apostelgeschichte 13 | Nádej pre kazdého

Pavol a Barnabáš vyslaní ako misionári

1 Medzi členmi zboru v Antiochii boli proroci a učitelia. Boli to Barnabáš, Simeon zvaný Čierny, Lucius z Cyrény, Manahen, ktorý bol vychovávaný spolu s galilejským kniežaťom Herodesom Antipom, a Saul. 2 Raz keď sa pripravovali pôstom a modlitbami na službu Bohu, dostali pokyn od Svätého Ducha: „Oddeľte spomedzi seba Barnabáša a Saula, lebo im chcem zveriť zvláštne poslanie.“ 3 Znova sa teda modlili a postili, potom na nich položili ruky a poslali ich na misiu. 4 Ako pomocník šiel s nimi Ján Marek.Podľa pokynu Svätého Ducha sa vybrali do prístavu Seleukia a odtiaľ sa odplavili na Cyprus. 5 Pristáli v meste Salamina a v židovských synagógach kázali o Kristovi. 6 Potom putovali cez ostrov z mesta do mesta a všade kázali, až sa napokon dostali do Pafu. 7 Tam sídlil rímsky miestodržiteľ Sergius Paulus, vzdelaný muž, a ten k sebe pozval Barnabáša a Saula, aby od nich počul Božiu zvesť. 8 U Sergia bol aj židovský mág Barjezus, ktorý sa vydával za proroka. Volali ho Elymas, čo v preklade znamená čarodejník. Ten sa tvrdo postavil proti Barnabášovi a zo všetkých síl chcel odvrátiť Sergia od viery. 9 Saul, teraz väčšmi známy pod menom Pavol, sa naňho prenikavo zahľadel 10 a naplnený Svätým Duchom povedal: „Tvoje meno síce znamená‚syn Ježišov‘, ale v skutočnosti si syn diablov, plný klamu a falše. Si nepriateľom Božej pravdy a stojíš v ceste ľuďom, ktorí hľadajú Boha. 11 Ale teraz ťa postihne Boží trest. Oslepneš a istý čas neuvidíš ani slnko!“ Barjezusovi sa naozaj zatmelo pred očami, začal šmátrať okolo seba a hľadal, kto by mu podal ruku a viedol ho. 12 Keď miestodržiteľ videl, čo sa stalo, uveril a žasol nad tým, akú moc má Božie slovo.

Misijná práca v Antiochii

13 Z Pafu sa Pavol a jeho sprievodcovia plavili do Pergy v Pamfýlii. Ján Marek sa však od nich odlúčil a vrátil sa odtiaľ do Jeruzalema. 14 Z Pergy pokračovali do Antiochie v Pisidskej provincii. V sobotu sa pobrali na bohoslužby. 15 Najprv sa ako zvyčajne čítali oddiely z Mojžišových kníh a z prorokov a potom predstavení synagógy vyzvali Pavla a Barnabáša: „Bratia, ak máte pre nás nejaké duchovné povzbudenie, dávame vám slovo!“ 16 Tu vystúpil Pavol, dal pokyn rukou a začal: „Mužovia izraelskí aj vy ostatní, ktorí ctíte jediného Boha, počúvajte! 17 Boh si vyvolil našich praotcov a za pobytu v Egypte dal ich potomkom vyrásť na veľký národ. Potom ich slávne vyviedol z tejto otrokárskej krajiny. 18 Štyridsať rokov putovali po púšti a Boh ich živil. 19 Neskôr im podmanil sedem národov, ktoré obývali Kanaán, a daroval tú krajinu do dedičstva Izraelu. 20 Vyše štyristopäťdesiat rokov im dával múdrych vodcov a posledný z nich bol prorok Samuel. 21 Vtedy zatúžili naši predkovia po kráľovi a Boh im dal kráľa Saula, syna Kišovho z Benjamínovho kmeňa. Vládol im štyridsať rokov. 22 Boh sa však od neho odvrátil a dal Izraelovi za kráľa Dávida, o ktorom povedal:‚Dávid, syn Jesseho, je muž podľa mojich predstáv, lebo bude konať moju vôľu.‘ 23 A z Dávidovho rodu dal, tak ako sľúbil, izraelskému ľudu Spasiteľa Ježiša. 24 Jeho príchod ohlasoval Ján a vyzýval všetkých Izraelitov, aby sa odvrátili od svojich hriechov a dali sa pokrstiť. 25 Keď Ján skončil svoje poslanie, pripomenul:‚Myslíte si, že ja som očakávaný Mesiáš? Nie! Ale po mne príde ten, komu nie som hodný ani len rozviazať obuv na nohách.‘ 26 Bratia, ktorí ste z Abrahámovho rodu, aj vy ostatní, ktorí spolu s nami ctíte jediného Boha, zvesť o spáse je určená nám všetkým. 27 Obyvatelia Jeruzalema ani ich vodcovia však v Ježišovi nespoznali Spasiteľa. Odsúdili ho a nevedomky tak splnili, čo o ňom napísali proroci, ako si to čítavame každú sobotu. 28 Nenašli na ňom nijaký dôvod, aby ho mohli odsúdiť na smrť, a predsa naliehali na Piláta, aby ho dal popraviť. 29 Ale aj tak sa splnili všetky predpovede Písma. Ježišovo telo zložili z kríža, pochovali, 30 ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych! 31 Mnoho dní sa zjavoval tým, ktorí s ním prišli z Galiley do Jeruzalema. Tí o tom teraz osobne svedčia. 32 A my vám prinášame radostnú správu, že sľub, ktorý Boh dal našim praotcom, splnil teraz nám, ich deťom, a potvrdil ho Ježišovým vzkriesením. 33 Naňho sa vzťahujú slová druhého žalmu:‚Dnes som sa priznal k tebe ako k svojmu synovi.‘ 34 To, že Ježiš vstane z mŕtvych a už nikdy nezomrie, predpovedal Boh v Písme:‚Splním vám zasľúbenie, ktoré som dal Dávidovi.‘ 35 A v inom žalme to vysvetľuje ešte jasnejšie: ‚Nedopustíš, aby sa tvoj Svätý rozpadol na prach.‘ 36 To sa netýkalo Dávida, ktorý keď vykonal podľa Božej vôle svoje poslanie, zomrel, bol pochovaný vedľa svojich predkov a potom zotlel na prach. 37 Tie proroctvá sa vzťahujú na Krista, Dávidovho potomka, ktorého Boh vzkriesil, takže jeho telo nepodľahlo skaze. 38 Bratia, počúvajte! V Ježišovi vám zvestujeme odpustenie hriechov. 39 Každý, kto mu dôveruje, je oslobodený od všetkých previnení a je ospravedlnený – a to židovský zákon nikdy nemohol urobiť. 40 Dajte si však pozor, aby sa na vás nesplnila prorocká predpoveď: 41 ‚Vy, ktorí pohŕdate pravdou, otvorte oči a zahyňte, lebo vykonám za vášho života niečo veľké, čomu neuveríte, aj keď vám budú o tom iní rozprávať.‘ “ 42 Keď vychádzali zo synagógy, poslucháči prosili Pavla a Barnabáša, aby na druhú sobotu znova prišli a hovorili im o týchto veciach. 43 Mnohí Židia aj obrátení pohania, ktorí uctievali jediného Boha, sprevádzali Pavla a Barnabáša, a tí ich povzbudzovali, aby prijali milosť, ktorú im Boh ponúka. 44 Nasledujúcu sobotu sa zhromaždilo skoro celé mesto, aby počuli hlásať Božie slovo. 45 Keď židovskí vodcovia videli toľký zástup, pochytila ich závisť. Skákali Pavlovi do reči, odporovali mu a robili si z neho posmešky. 46 Napokon im teda Pavol a Barnabáš smelo a otvorene povedali: „Túto dobrú správu sme mali zvestovať najprv vám Židom. Keďže ju však odmietate a vzdávate sa večného života, obraciame sa k pohanom. 47 Veď tak nám to Pán prikázal:‚Určil som ťa, aby si bol svedkom pohanom a niesol spásu až na koniec sveta.‘ “ 48 Keď to pohania počuli, veľmi sa tešili a zo srdca ďakovali za počuté Božie slovo. Tí, v ktorých Boh prebudil túžbu po večnom živote, uverili 49 a radostnú správu o Kristovi šírili po celom kraji. 50 Ale Židom sa podarilo popudiť zbožné urodzené ženy aj vplyvných mužov proti Pavlovi a Barnabášovi, až ich napokon vyhnali z mesta. 51 Pavol a Barnabáš striasli prach zo svojich nôh na znak protestu a odišli do mesta Ikonium. 52 Ale zbor v Antiochii prekvital, Boh napĺňal veriacich radosťou i svojím Duchom.