Apostelgeschichte 12 | Nádej pre kazdého

Zatknutie Petra a jeho vyslobodenie

1 V tom čase začal prenasledovať cirkev aj kráľ Herodes. 2 Apoštola Jakuba, Jánovho brata, dal popraviť mečom. 3 Keď videl, že sa tým zapáčil Židom, dal cez Veľkú noc zatknúť aj Petra. 4 Uvrhol ho do žalára, ktorý strážilo šestnásť vojakov. Striedali sa po štvoriciach; dvaja strážili pred dverami a dvaja boli stále dnu s Petrom. Po Veľkej noci ho mienil verejne súdiť. 5 No celý ten čas sa cirkev zaňho bez prestania modlila. 6 V noci pred chystaným procesom spal Peter medzi dvoma vojakmi spútaný dvoma reťazami a stráže predo dvermi strážili väzenie. 7 Tu zrazu svetlo ožiarilo celu a pri Petrovi stál Pánov anjel. Udrel Petra do boku a budil ho slovami: „Rýchlo! Vstávaj!“ Petrovi spadli zo zápästia reťaze. 8 Anjel mu rozkázal: „Obleč a obuj sa!“ Peter poslúchol a dostal ďalší rozkaz: „Vezmi si plášť a poď za mnou!“ 9 Vyšiel z cely a šiel za anjelom. Ale nevedel, či sa mu to sníva alebo zdá, nemohol uveriť, že je to skutočnosť. 10 Prešli popri prvej aj druhej stráži a prišli k železnej bráne, ktorá sa im sama od seba otvorila. Vyšli von, prešli jednou ulicou, a tu zrazu anjel zmizol. 11 Až teraz sa Peter spamätal a povedal si: „Teraz už viem, že Pán poslal svojho anjela a vytrhol ma z Herodesových rúk, a tak zmaril plány Židov.“ 12 Po krátkom váhaní zamieril do domu Márie, matky Jána zvaného Marek. Tam sa zhromaždilo mnoho veriacich a modlili sa. 13 Peter zabúchal na dvere. Dievča, ktoré sa volalo Rodé, sa pribehlo spýtať, kto to je. 14 Poznala Petrov hlas, ale od veľkej radosti hneď neotvorila, ale bežala dnu oznámiť, že pred dverami stojí Peter. 15 Nikto jej však neuveril. „Zbláznila si sa!“ vyčítali jej. No keď si nedala povedať, pomysleli si, že Petra už zrejme popravili a predo dvermi stojí jeho duch. 16 Ale Peter znova zabúchal. Šli teda otvoriť a neverili vlastným očiam. 17 Pred nimi stál živý Peter. Zakýval rukou, aby ich upokojil, a vyrozprával im, ako ho Boh vyslobodil z väzenia. Napokon ich poprosil, aby to oznámili Jakubovi a ostatným kresťanom. Potom odišiel schovať sa na iné miesto. 18 Ráno sa strhol medzi strážcami poplach: Kde sa podel väzeň? 19 Herodes ho dal hľadať, ale márne. Vypočul strážcov, a keď sa od nich nič nedozvedel, dal ich popraviť. Nato Herodes opustil Judsko, pobral sa do Cézarey a nejaký čas tam zostal. 20 Herodes za svojho pobytu v Cézarey prijal delegáciu zástupcov z miest Týrus a Sidon. Bol na tieto mestá veľmi nazlostený, ale ich zástupcovia si úplatkami získali priazeň kráľovského dvorana Blasta a žiadali uzavrieť prímerie, lebo ich kraj bol zásobovaný potravinami z Herodesovho územia. 21 V deň audiencie zasadol Herodes v kráľovských šatách na trón a predniesol reč. 22 Keď skončil, ľud ho zahrnul ováciami a volal: „To nehovoril človek, to hovoril sám Boh!“ Herodes tie božské pocty bral ako samozrejmosť. 23 Ale v tom okamihu ho potrestal Boží anjel, lebo prijal pocty, ktoré patrili Bohu. Postihla ho choroba a umrel rozožraný červami. 24 Ale Božia zvesť sa rýchlo šírila a k cirkvi sa pridávali noví kresťania. 25 Barnabáš a Saul splnili svoje poslanie v Jeruzaleme a vrátili sa do Antiochie, kam vzali so sebou aj Jána zvaného Marek.