Römer 7 | Nádej pre kazdého

Oslobodenie od zákona

1 Milí bratia, vy sa predsa dobre vyznáte v zákone, a tak viete, že je platný len dovtedy, kým človek žije. 2 Tak napríklad, vydatá žena je viazaná vernosťou svojmu mužovi len do jeho smrti. Ak však muž zomrie, zákon prestáva platiť, a žena sa môže vydať. 3 Ak by sa však za manželovho života oddala inému mužovi, stala by sa cudzoložnicou. Ale po manželovej smrti je voľná, a nik ju nebude viniť z cudzoložstva, ak by sa znova vydala. 4 Aj vy ste boli podobne podriadení zákonu, ale Kristova smrť vás od neho oslobodila. A teraz patríte inému Pánovi, vzkriesenému Kristovi, aby ste prinášali ovocie Bohu, to znamená, aby ste žili tak, ako sa jemu páči. 5 Kým sme ešte nepoznali Krista, žili sme v zajatí hriechu a ovládali nás hriešne žiadosti – túžba po tom, čo zákon zakazuje. Robili sme to, čo vedie do záhuby. 6 Ale teraz, keď sme zomreli tomu, čím sme boli spútaní, sme oslobodení od zákona a môžeme slúžiť Bohu skrze Svätého Ducha celkom novým spôsobom – s celou svojou mysľou a srdcom, a nie zachovávaním kopy predpisov.

Človek a Boží zákon

7 Chceme tým azda povedať, že Božie zákony sú zlé? Isteže nie! Ale bez Božích prikázaní by som nepoznal, čo je hriech. Keby Božie prikázanie nehovorilo: „Nepožiadaš!“, ani by som nevedel, že žiadostivosť je zlá. 8 Ale to zároveň prebudilo vo mne silnejšiu túžbu po zakázanom ovocí. A tak bez zákona by som nevedel o moci hriechu vo mne. 9 S príchodom zákona do môjho života hriech začal existovať a s hriechom prišla smrť. 10 Ukázalo sa, že prikázanie, ktoré mi malo dať život, prinieslo mi smrť. 11 Hriech využil prikázanie, aby ma oklamal, a tak namiesto života mi priniesol smrť. 12 Zákon sa však sám osebe zhoduje s Božou vôľou; každé prikázanie je sväté, správne a dobré. 13 Môže teda to, čo je sväté, správne a dobré, spôsobiť smrť? Nie, isteže nie! Ale tým, že hriech využil dobro, aby mi prinieslo smrť, prejavil sa ako hriech, a práve zákon ukázal celú hĺbku jeho hriešnosti. 14 Vieme, že zákon pochádza od Boha, ale ja som len slabý človek, ovládaný hriechom. 15 Sám sebe som záhadou, lebo nerobím to, čo chcem, ale to, čo sa mi protiví. 16 Ak však to, čo robím, je proti mojej vôli, tak uznávam, že zákon je dobrý. 17 To znamená, že zlo nekonám ja, ale hriech, ktorý je vo mne. 18 Viem, že moja stará hriešna povaha je celkom skazená. Aj by som chcel robiť dobre, ale nevládzem. 19 Veď nerobím dobro, ktoré chcem, ale zlo, ktoré nechcem. 20 Ak teda robím to, čo nechcem, príčinou toho je, že som otrokom hriechu. 21 A tak objavujem v sebe takýto zákon: chcem robiť dobro, ale konám zlo. 22 Vo svojej najvnútornejšej bytosti túžim plniť Boží zákon, 23 a predsa konám podľa iného zákona, ktorý je vo mne. Tento rozpor medzi mojím dobrým predsavzatím a nesprávnym konaním dokazuje, že som otrokom hriechu. 24 Ja nešťastný človek! Je niekto, kto ma vyslobodí z tohto otroctva? 25 Vďaka Bohu je. Je to náš Pán, Ježiš Kristus. On ma z neho vyslobodil. Vo svojej mysli súhlasím s Božím zákonom, ale v konaní jednako podlieham zákonu hriechu.