1.Korinther 4 | Nádej pre kazdého

Apoštol a korintský zbor

1 Nepozerajte sa teda na nás inak než ako na Kristových služobníkov a správcov Božích tajomstiev. 2 Od služobníka sa očakáva, že bude verne vykonávať príkazy svojho pána. 3 Dá sa to povedať aj o mne? Čo o tom súdite vy, to nie je pre mňa rozhodujúce. 4 A nemôže to posúdiť ani nikto iný, dokonca ani môj vlastný úsudok nie je rozhodujúci, i keď moje svedomie je pokojné. Sám Pán môže o tom rozhodnúť s konečnou platnosťou. 5 Nerobte preto o nikom predčasné závery, kým sa nevráti Kristus. On vynesie na svetlo to, čo bolo ukryté zraku, a odhalí aj tie najtajnejšie pohnútky. Až potom dostane každý od Boha také uznanie, aké mu patrí. 6 Bratia, iste chápete, že nehovorím len o sebe a o Apolovi, keď vám toto všetko píšem. Chcel som len na tomto príklade zdôrazniť, že nemáte vyzdvihovať svojich obľúbených kazateľov nad iných. 7 Nikto z nás predsa nie je o nič viac ako ostatní. Všetci máme len to, čo sme dostali, nemáme sa teda čím vychvaľovať pred ostatnými. 8 Vy ste presvedčení, že ste už duchovne na výške a že viac nepotrebujete. Pýšite sa, že ste občanmi Božieho kráľovstva. Bárs by ste nimi naozaj boli! Potom by ste sa necítili takí povznesení nad nás. 9 Tak sa mi zdá, že nám apoštolom určil Boh to najposlednejšie miesto; ako odsúdencom na smrť. Stali sme sa divadlom svetu, anjelom i ľuďom. 10 Nás považujú za bláznov pre Krista, vy ste však celkom rozumní a vážení kresťania! Nami každý pohŕda, vás však uznáva, my sme slabí, vy ste silní. 11 Trpíme hladom a smädom, zimou a chorobami, sme štvaní z miesta na miesto 12 a musíme si sami tvrdo zarábať na chlieb. Žehnáme tým, čo nás preklínajú; ak nás šikanujú, trpezlivo to znášame, 13 ak nás ohovárajú, modlíme sa za nich. Nikto sa nás nezastane, sme iba vydedencami. 14 To však nepíšem preto, že by som vám chcel niečo vyčítať, ale napomínam vás ako vlastné deti. 15 Kazateľov a vychovávateľov môžete mať mnoho, ale vaším duchovným otcom som ja, pretože odo mňa ste počuli evanjelium. 16 Preto vás nabádam, aby ste žili podľa môjho príkladu. 17 Práve preto k vám posielam svojho milovaného a verného spolupracovníka Timoteja. Viete, že ho mám rád ako vlastného syna. Ten vám pripomenie moje kresťanské zásady, ako ich vyučujem v každom zbore. 18 Niektorí sa začali povyšovať, akoby som už ani nemal prísť do Korintu. Veľmi sa mýlia. 19 Prídem čo najskôr, ako mi len dovolí Pán, a potom uvidíme, či je v ich reči Božia sila, alebo iba prázdne vystatovanie. 20 Božie kráľovstvo predsa nestojí na rečníckom umení, ale na sile Božieho ducha. 21 Tak čo teda chcete? Mám k vám prísť s palicou alebo s láskou a vľúdnosťou?