1.Korinther 13 | Nádej pre kazdého

Hymnus lásky

1 Keby som ovládal všetky reči sveta a vedel hovoriť vznešene ako sám anjel, ale nemal by som lásku, moje slová by boli iba prázdnym zvukom ako dunenie zvonu alebo rinčanie kovu. 2 A keby som sa mohol honosiť, že mojimi ústami hovorí Boh a že poznám všetky tajomstvá a keby som mal takú veľkú vieru, že by som mohol aj vrchy prenášať, ak by som nemal lásku, nebol by som ničím. 3 A keby som rozdal všetok svoj majetok, ba keby som sa dal pre vieru aj upáliť, a pritom by som to robil bez lásky, nič by mi to neosožilo. 4 Láska je zhovievavá, nežná, nepozná závisť. Nevystatuje sa a nie je domýšľavá, nekoná nečestne, 5 nehľadá svoj osoh, nerozčuľuje sa pre nepochopenie, ani nespomína na krivdy, 6 nie je škodoradostná, ale má záľubu v pravde. 7 So všetkým sa vie vyrovnať, jej viera, nádej a vytrvalosť sú nevyčerpateľné. 8 Láska nemá konca. Proroctvá zamĺknu, jazyky dovravia, vedomosti sa rozplynú – 9 veď všetky naše vedomosti sú neúplné a všetko prorokovanie čiastočné. 10 Keď ich miesto zaujme úplnosť a dokonalosť, všetko neúplné a obmedzené bude prekonané. 11 Kým som bol dieťaťom, detský bol aj môj rozhľad a spôsob myslenia. Už som však vyrástol z detských topánok a spolu s nimi som odložil aj detské predstavy. 12 V tomto živote môžeme vidieť len čosi ako zahmlený obraz v zrkadle, ale potom uvidíme Boha tvárou v tvár. Zatiaľ ho poznáme iba čiastočne – potom ho budeme poznať tak, ako on už teraz pozná nás. 13 Teraz zostáva viera, nádej a láska. Ale najväčšia z nich je láska.