1.Korinther 11 | Nádej pre kazdého

Ženy pri bohoslužbách

1 Tak ma tomu učí Kristus, tak to robte aj vy. 2 Inak vás musím pochváliť, že na mňa nezabúdate a držíte sa toho, čo som vás naučil. 3 Nepáči sa mi však, ako sa u vás začínajú správať niektoré ženy. Keď na verejných zhromaždeniach vzývajú Boha, alebo hovoria o ňom, nezahaľujú si hlavu. Veď je to rovnaký prejav neúcty, ako keď si muž nechá v spoločnosti na hlave klobúk. Ak platí poradie dôstojnosti: Boh – Kristus, muž – žena, tak si má žena zahaľovať hlavu, ako si ju zahaľujú anjeli pred Bohom. 7 Muž to nerobí preto, že má nezakryte odzrkadľovať Božiu slávu, a žena to má robiť preto, že tým uznáva vyššiu autoritu mužovu. Aspoň taký je všeobecný zvyk. Inak sú obidve pohlavia rovnaké v tom, že ako žena pochádza z muža, tak sa muž zase rodí zo ženy – a obaja rovnako vďačia za svoj život Bohu.

Spoločné stolovanie

17 Keď už som pri tom napomínaní, ešte jedna vec ma zarmucuje. Vidím, že vaše zhromaždenia začínajú byť skôr na škodu než na úžitok. 18 Počul som – a niečo pravdy asi na tom bude – že do vašich zhromaždení prenikajú škriepky. 19 Na tom je dobré vari len to, že sa aspoň jasne odlíši zdravé od nezdravého medzi vami. 20 Ale vaše spoločné stolovanie sa potom nemôže nazývať slávením pamiatky Pánovej večere. 21 Každý sa ponáhľa, aby zjedol a vypil, čo si sám priniesol, a tak sa niektorí prejedajú, ba aj sa pripijú, kým iní, chudobnejší, zostávajú hladní a smädní. Veď je to na hanbu Božej cirkvi. 22 Vari sa nemôžete najesť doma? Alebo sa chcete vystatovať pred menej zámožnými bratmi a zľahčovať tak Božiu cirkev? Za to vás teda nemôžem chváliť.

Večera Pánova

23 Ja som vám predsa povedal, čo mi Kristus zveril: V tú noc, keď bol zradený, vzal chlieb, 24 poďakoval zaň Bohu, rozlomil ho a povedal: „Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás. Tak to robte aj vy na moju pamiatku.“ 25 Potom po večeri zdvihol kalich so slovami: „Tento kalich je nová zmluva medzi Bohom a vami, spečatená mojou krvou. Myslite na to, kedykoľvek budete z neho piť. 26 Vždy, keď takto spoločne budete jesť a piť, zvestujete Pánovu smrť. Tak robte až do jeho druhého príchodu. 27 Ale ak sa niekto zúčastňuje na tejto pamiatke ľahkovážne, znevažuje obeť Kristovu a berie tak na seba spoluvinu za jeho smrť. 28 Skúmajte teda každý sám seba, kým siahnete po chlebe a kalichu. 29 Lebo kto si pritom neuvedomí, že tu ide o telo a krv Pána Ježiša, je a pije na vlastné odsúdenie, pohŕda Kristovou obeťou. 30 Preto je u vás toľko chorých, slabých a umierajúcich. 31 Nemuselo by to byť, keby sme boli prísnejší voči sebe. 32 Takto nás však musí trestať Pán, aby nás potom nemusel odsúdiť s ostatným svetom. 33 Preto vás prosím, bratia, aby ste pri takých zhromaždeniach čakali, až sa zídete všetci. 34 Kto by nemohol vydržať od hladu, nech sa naje doma a neprivoláva Boží trest. Ostatné zariadim, keď prídem.