Matthäus 26 | Nádej pre kazdého

Matthäus 26 | Nádej pre kazdého

Ježiš musí umrieť

1 Keď Ježiš skončil svoju reč, povedal učeníkom: 2 „Viete, že o dva dni bude Veľká noc, keď ma zradia a ukrižujú.“ 3 V tom čase sa zišla židovská rada v paláci veľkňaza Kaifáša. 4 Radili sa, ako by sa Ježiša nenápadne zmocnili a zabili ho. 5 Dohodli sa, že by to nemalo byť cez veľkonočné sviatky, lebo by to mohlo vyvolať vzburu.

Ježiš v Betánii

6 Ježiš sa pobral do Betánie do domu Šimona, ktorý bol predtým malomocný. 7 Keď sedeli za stolom, pristúpila k Ježišovi žena s alabastrovou nádobkou drahocenného oleja a ten mu všetok votrela do vlasov. 8 Učeníkov to pohoršilo: 9 „Takáto márnotratnosť! To sa mohlo výhodne predať a peniaze rozdať chudobným!“ 10 Ježiš postrehol ich myšlienky a povedal: „Prečo jej to zazlievate? 11 Chudobných vždy bude medzi vami dosť, ale ja už s vami dlho nebudem. 12 Táto žena ma potrela olejom, a tak vlastne pripravila moje telo na pohreb. 13 Na to, čo urobila, sa nezabudne. Po celom svete sa bude o nej hovoriť zakaždým, keď sa bude hlásať radostná zvesť o mojom diele záchrany.“

Judáš zradí

14 Tu sa jeden z Ježišových dvanástich učeníkov, Judáš Iškariotský, pobral k veľkňazom a spýtal sa ich: 15 „Koľko mi zaplatíte, ak vám vydám Ježiša?“ Dali mu tridsať strieborných. 16 Od tej chvíle hľadal vhodnú príležitosť, aby ho zradil.

Posledná večera

17 V prvý deň veľkonočných sviatkov sa učeníci spýtali Ježiša: „Kde máme pripraviť veľkonočnú večeru?“ 18 Poslal ich do mesta k istému človekovi s odkazom: „Nastal môj čas, u teba budem jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka.“ 19 Učeníci vykonali, čo im prikázal, a pripravili tam večeru. 20 Keď sa zotmelo, večeral so svojimi dvanástimi učeníkmi 21 a povedal: „Jeden z vás ma zradí. 22 To ich veľmi zarmútilo a spytovali sa jeden po druhom: „To myslíš mňa, Pane?“ 23 Odpovedal: „Je to ten, ktorý si naberal z misy zároveň so mnou. 24 Ja musím umrieť, ako to predpovedali proroci, ale beda tomu, kto ma zrádza. Lepšie by mu bolo, keby sa nebol narodil.“ 25 Judáš sa ho spýtal: „Som to azda ja?“Odpovedal mu: „Sám si to povedal.“ 26 Keď jedli, vzal Ježiš chlieb, rozlamoval ho a podával učeníkom so slovami: „Vezmite a jedzte, to je moje telo.“ 27 Potom vzal kalich s vínom, poďakoval sa Bohu a podal im ho so slovami: „Pite z neho všetci, 28 toto je moja krv, ktorá sa vylieva, aby zmyla hriechy mnohých. Je to nová zmluva Boha s človekom. 29 Vravím vám, že oddnes nebudem piť toto víno až dovtedy, kým nebudeme piť spolu nové víno v kráľovstve môjho Otca.“ 30 Potom zaspievali chválospev a pobrali sa na Olivový vrch.

Ježiš varuje sebavedomého Petra

31 Tam im Ježiš povedal: „Tejto noci ma všetci opustíte, lebo Písmo predpovedá: ‚Budú biť pastiera a rozpŕchne sa stádo oviec.‘ 32 Ale po svojom vzkriesení odídem do Galiley a tam sa spolu stretneme.“ 33 Peter horlivo namietal: „Ak by ťa aj všetci opustili, ja určite nie.“ 34 Ježiš mu odpovedal: „Vravím ti, že ešte tejto noci, skôr ako kohút zakikiríka, tri razy ma zaprieš.“ 35 „Radšej s tebou umriem, ako by som ťa mal zaprieť!“ zvolal Peter. A podobne sa vyjadrili aj ostatní učeníci.

Ježišova modlitba

36 Potom prišli na miesto zvané Getsemane a Ježiš povedal svojim učeníkom: „Vy si tu sadnite, a ja pôjdem ďalej, aby som sa modlil.“ 37 Vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána. Tu na neho doľahol zármutok a tieseň. 38 Povedal im: „Moja duša je smutná až na smrť. Zostaňte tu a bdejte so mnou.“ 39 Trochu sa od nich vzdialil, hodil sa tvárou na zem a modlil sa: „Môj Otče! Ak je možné, nech ma minie tento kalich. Ale nech sa stane, ako ty chceš, nie ako ja chcem.“ 40 Potom sa obrátil k tým trom a našiel ich spať. 41 „Peter,“ budil ho, „nemohol si aspoň hodinu bdieť so mnou? Bdejte a modlite sa. Inak vás premôže pokušenie. Váš duch je plný odhodlania, ale telo je slabé.“ 42 Znova sa vzdialil a modlil sa: „Môj Otče, ak to nie je možné, aby ma tento kalich minul a ja ho musím vypiť až do dna, nech sa stane tvoja vôľa.“ 43 Vrátil sa k svojim učeníkom a oni zasa spali; nevládali premôcť spánok. 44 Nechal ich spať, odišiel po tretí raz a modlil sa rovnakými slovami. 45 Potom sa obrátil k učeníkom a povedal: „Teraz už spite a odpočívajte! Nastáva chvíľa, keď budem zradený a vydaný do rúk podlých ľudí. 46 Vstaňte, pôjdeme! Tam sa blíži môj zradca.“

Ježiša zatknú

47 Ani nedohovoril, a už prichádzal Judáš, jeden z dvanástich. Tiahol s ním obrovský zástup ozbrojený mečmi a palicami, ktorý vyslali židovskí vodcovia. 48 Judáš si s nimi dohodol znamenie: nech zatknú toho, koho bozká. 49 A hneď pristúpil k Ježišovi a povedal: „Pozdravujem ťa, Majstre!“ a pobozkal ho. 50 Ježiš mu povedal: „Priateľ môj, vykonaj, čo si si zaumienil.“ A vtom sa na neho vrhli. 51 Jeden z tých, čo boli s Ježišom, vytiahol meč, napadol veľkňazovho sluhu a zaťal mu do ucha. 52 „Schovaj meč do pošvy!“ prikázal mu Ježiš. “Kto mečom bojuje, mečom zahynie. 53 Myslíš, že by som teraz nemohol poprosiť svojho Otca, aby mi poslal celú armádu anjelov? 54 Ale ako by som potom splnil Boží plán spásy?“ 55 Potom sa obrátil na ozbrojencov: „Som azda nebezpečný zločinec, že ste ma prišli zajať s mečmi a palicami? Prečo ste ma nezatkli už v chráme, kde som vám deň čo deň kázal?“ 56 Ale to sa stalo preto, aby sa splnili predpovede prorokov. V tej chvíli ho všetci jeho učeníci opustili a rozutekali sa.

Vypočúvanie

57 Zatknutého Ježiša potom odviedli k veľkňazovi Kaifášovi, kde sa zišli všetci židovskí vodcovia a starší. 58 Peter ho zďaleka nasledoval až po veľkňazov palác. Vošiel na nádvorie a zamiešal sa medzi služobníctvo, aby sa dozvedel, čo sa s ním stane. 59 Veľkňazi a celá rada sa usilovali obviniť Ježiša na základe falošného svedectva a odsúdiť ho na smrť. 60 Ale nenašli ho, hoci zohnali mnohých falošných svedkov. Napokon vystúpili dvaja a zhodne svedčili: 61 „Tento muž povedal. že má moc zboriť chrám a za tri dni ho znovu postaviť.“ 62 Nato vstal veľkňaz a spýtal sa Ježiša: „Ako sa obhájiš proti tejto obžalobe?“ 63 Ale Ježiš mlčal. Tu mu veľkňaz povedal: „Vyzývam ťa pri živom Bohu, aby si nám povedal, či si Mesiáš, Syn Boží.“ 64 Ježiš odpovedal: „Ty sám si to povedal. Ale hovorím vám, že čoskoro budete svedkami toho, že Boh ma posadí po svojej pravici, odkiaľ sa vrátim vo svojom majestáte.“ 65 Tu si veľkňaz na znamenie najväčšieho rozhorčenia roztrhol plášť a vyhlásil: „To je rúhanie. Potrebujeme ešte svedkov? Počuli ste to na vlastné uši! 66 Aký rozsudok vynesiete?“Odpovedali: „Zaslúži si smrť!“ 67 Vzápätí mu niektorí pľuli do tváre, bili ho po hlave, udierali palicami 68 a posmievali sa mu: „Ak si Mesiáš, uhádni, kto ťa udrel!“

Peter zaprie Ježiša

69 Peter zatiaľ sedel vonku na nádvorí. Tu k nemu pristúpila jedna slúžka: „Aj ty si bol s tým Galilejským Ježišom!“ 70 Ale Peter to pred všetkými zaprel: „Neviem, o čom hovoríš!“ 71 Potom sa pobral k bráne, ale zazrela ho iná žena a upozornila okolostojacich: „Tento človek chodieval s tým Ježišom z Nazareta.“ 72 No Peter sa zaprisahal, že toho človeka nepozná. 73 O chvíľu pristúpili k nemu tí, čo tam stáli, a povedali mu: „Určite k nemu patríš, veď aj tvoje nárečie ťa prezrádza!“ 74 Peter sa zariekal a zaprisahával, že Ježiša naozaj nepozná. Vtom zakikiríkal kohút 75 a Peter si spomenul na Ježišove slová: „Prv ako zakikiríka kohút, tri razy ma zaprieš.“ Vybehol von a žalostne sa rozplakal.