Matthäus 25 | Nádej pre kazdého

Podobenstvo o desiatich družičkách

1 „Môj druhý príchod sa v určitom zmysle bude podobať svadbe. Tí, ktorí ma budú očakávať, budú ako desať družičiek, čo vyčkávali ženícha, aby ho uvítali svetlom svojich lámp. 2 Ale iba päť z nich bolo prezieravých 3 a vzali si nielen lampy, ale aj nádoby s olejom. Ostatné na to ľahkomyseľne zabudli. 5 Ženích dlho neprichádzal, a tak všetky družičky premohli driemoty a zaspali. 6 O polnoci ich vytrhol zo spánku výkrik: ‚Prichádza ženích, poďte ho privítať!‘ 7 Všetky dievčatá vyskočili a upravovali si lampy. 8 Tie ľahkomyseľné, ktoré si nevzali dosť oleja, drankali od ostatných: ‚Dajte nám trochu oleja, lebo nám vyhasínajú lampy!‘ 9 Ale rozumné im odpovedali: ‚Keď sa rozdelíme, nevystačí olej ani vám, ani nám. Zabehnite radšej k predavačovi a kúpte si.‘ 10 No len čo sa vzdialili, prišiel ženích a družičky, ktoré boli pripravené, šli s ním na svadobnú hostinu. 11 Keď sa tých päť vrátilo s olejom, dvere už boli zatvorené. Volali: ‚Pane, otvor nám!‘ 12 Ale ženích im odpovedal: ‚Je neskoro, už vás nemôžem prijať.‘ 13 A tak bdejte a buďte vždy pripravení, lebo neviete, v ktorej chvíli prídem.“

Využívaj zverené dary

14 „Dám vám iný príklad. Jeden človek si pred odchodom na ďalekú cestu zavolal svojich podriadených a zveril im svoje peniaze. 15 Každému podľa schopností: jednému päťstotisíc, druhému dvestotisíc a ďalšiemu stotisíc. Potom odcestoval. 16 Ten, čo dostal päťstotisíc, začal hneď podnikať a získal ďalších päťstotisíc. 17 Ten, čo dostal dvestotisíc, takisto sumu zdvojnásobil. 18 Ale ten, ktorému zveril stotisíc, vykopal v zemi skrýšu a peniaze do nej schoval. 19 Po dlhšom čase sa pán vrátil a chcel, aby mu podriadení predložili účty. 20 Prvý priniesol peniaze a povedal: ‚Pán môj, zveril si mi päťstotisíc, a tu máš zisk – ďalších päťstotisíc.‘ 21 Pán ho pochválil za dobrú prácu a povedal mu: ‚Osvedčil si sa v malej úlohe, preto ti môžem zveriť oveľa väčšiu. A teraz ťa pozývam na oslavu svojho návratu.‘ 22 Prišiel ďalší a povedal: ‚Pán môj, zveril si mi dvestotisíc a odovzdávam ti štyristotisíc.‘ – 23 ‚Veľmi dobre!‘ odpovedal pán. ‚Si usilovný a spoľahlivý. Splnil si malú úlohu, zverím ti väčšiu. Aj teba pozývam na hostinu.‘ 24 Potom skladal účty posledný. ‚Pán môj, viem, že si prísny a záleží ti na zisku, 25 ale ja som sa bál, aby som neprerobil, a preto som peniaze radšej ukryl a teraz ti ich v poriadku vraciam.‘ 26 Pán zvolal: ‚Ty lenivec a naničhodník! Vedel si, o čo mi ide. 27 Mal si zverené peniaze uložiť a priniesli by mi aspoň úroky. 28 Vezmite od neho peniaze a dajte ich prvému. 29 Lebo tomu, kto dobre využíva to, čo mu bolo zverené, bude ešte pridané. Ale kto sa ani trochu neusiluje, príde o všetko. 30 Tohto lenivca vyžeňte do tmy! Tam ho čaká len plač a škrípanie zubami.‘ “

Posledný súd

31 „Keď prídem vo svojom kráľovskom majestáte v sprievode všetkých anjelov, zasadnem na trón svojej slávy. 32 Vtedy sa zhromaždia všetky národy, a to bude chvíľa konečného rozdelenia ľudstva. Ako pastier oddeľuje ovce od capov 33 a postaví si ovce sprava, 34 tak aj ja poviem svojim verným po svojej pravici: ‚Poďte, sám Otec vás pozýva do kráľovstva, ktoré je pre vás pripravené od počiatku sveta. 35 Bol som hladný a nakŕmili ste ma, bol som smädný, a dali ste sa mi napiť, nemal som strechu nad hlavou a vy ste ma prichýlili, 36 nemal som si čo obliecť, a vy ste ma obliekli, v chorobe ste sa o mňa starali, a keď som bol vo väzení, prišli ste ma navštíviť.‘ 37 Tí verní namietnu: ‚Nepamätáme sa, 38 že by sme mali niekedy príležitosť 39 takto sa o teba postarať.‘ 40 Vtedy im odpoviem: ‚Čo dobrého ste urobili jednému z mojich najmenších bratov, to ste urobili pre mňa.‘ 41 Tým zhromaždeným po ľavici poviem: ‚Odíďte odo mňa, zatratení, do večného ohňa, ktorý je pripravený pre satana a jeho démonov. 42 Bol som hladný, a nedali ste sa mi najesť, bol som smädný, a nedali ste sa mi napiť, nemal som strechu nad hlavou, a neprichýlili ste ma, 43 nemal som si čo obliecť a nezaodeli ste ma, v chorobe ste ma neopatrovali a do väzenia ste ma neprišli navštíviť.‘ 44 Budú sa brániť: ‚Pane, ako sme ti mohli pomôcť, keď sme ťa nikdy nevideli?‘ 45 Odpoviem im: ‚Ak ste odmietli pomôcť najposlednejšiemu z mojich bratov, mne ste nepomohli.‘ 46 A tak týchto čaká večné utrpenie, ale spravodliví budú žiť večne.“