Matthäus 18 | Nádej pre kazdého

Buďte ako malé deti

1 Tu obstúpili Ježiša jeho učeníci a spytovali sa ho: „Kto z ľudí je v nebeskom kráľovstve najväčší?“ 2 Zavolal malé dieťa, postavil ho medzi nich 3 a povedal: „Nuž, ak vám ide o popredné miesta, do Božieho kráľovstva sa vôbec nedostanete. 4 Ubezpečujem vás, že iba s pokornou mysľou dieťaťa ta môžete vstúpiť a niečo znamenať. 5 Kto si vie vážiť takéhoto nepatrného človeka, preukazuje tým úctu mne. 6 Kto by zlým príkladom narušil vieru jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, tomu by sa lepšie stalo, keby ho hodili do mora s mlynským kameňom na krku. 7 Beda svetu, ak sa na ňom dejú veci, pre ktoré človek stráca vieru. Pokušenia sú síce nevyhnutné, ale beda tomu, kto ich spôsobuje! 8 Neváhaj odložiť všetko, čo ťa odvádza od Boha. A keby to mala byť tvoja ruka alebo noha, radšej si ju odtni a zahoď. Lepšie je vstúpiť do Božieho kráľovstva chromý, ako skočiť oboma nohami do záhuby. 9 A keby ťa aj tvoje oko navádzalo na zlé, zbav sa ho! Je lepšie získať večný život s jedným okom, než upadnúť s oboma očami do večného zatratenia.“

Ježiš hľadá stratených

10 „Dajte si pozor, aby ste nepohŕdali ani tým najnepatrnejším človekom. Lebo každý z nich má anjela, ktorý je stále v blízkosti môjho nebeského Otca. 11 A ja, Mesiáš, som prišiel zachrániť stratených. 12 Ak má niekto sto oviec, a jedna z nich sa mu stratí, čo myslíte, že urobí? Či nenechá tých deväťdesiatdeväť na pastvinách a nepôjde hľadať tú, čo sa mu stratila? 13 A keď ju nájde, má z nej väčšiu radosť ako z tých deväťdesiatich deviatich, čo mu zostali. 14 A takisto môj Otec nechce, aby ani ten najnepatrnejší človek zahynul.“

Treba odpúšťať

15 „Ak sa previní proti tebe niektorý z bratov, vyhľadaj ho a pozhováraj sa s ním medzi štyrmi očami. Ak uzná svoju chybu, získal si znovu brata. 16 Ak bude neústupný, pozvi si jedného alebo dvoch, aby boli svedkami rozhovoru. 17 Keby si ani tak nedal povedať, povedz to zhromaždeniu veriacich. Ak neposlúchne ani ich, nech je vylúčený. 18 Nezabudnite, že čo rozhodnete tu na zemi, bude platiť aj v nebi. 19 A takisto platí: ak sa spoja dvaja z vás v modlitbách za akúkoľvek vec, nebeský Otec ich vypočuje. 20 Naozaj, tam, kde sa dvaja alebo traja zídu v mojom mene, tam som ja medzi nimi.“ 21 Potom sa ho Peter spýtal: „Pane, keď sa môj blížny proti mne jednostaj prehrešuje, koľko ráz mu mám odpustiť? Sedem ráz?“ 22 Ježiš mu odpovedal: „Nie sedem ráz, ale až sedemdesiatkrát sedem ráz. 23 Pán Boh s nami zaobchádza ako kráľ, ktorý sa rozhodol urobiť vyúčtovanie so svojimi poddanými. 24 Medzi prvými mu priviedli jedného, ktorý mu bol dlžný vyše milióna. 25 Ten muž však nemal čím zaplatiť. Tu kráľ prikázal, aby ho s celou rodinou predali do otroctva, rozpredali jeho majetok a tak uhradili dlžobu. 26 On sa však hodil pred kráľa na kolená a prosil ho: ‚Pane, maj so mnou strpenie a všetko ti vrátim!‘ 27 Kráľovi prišlo toho človeka ľúto, nechal ho beztrestne odísť, ba odpustil mu aj celú dlžobu. 28 No len čo ten muž odišiel od kráľa, stretol známeho, ktorý mu bol dlžný nepatrnú sumu. Schmatol ho a kričal: ‚Hneď mi vráť, čo si mi dlžný!‘ 29 Ten chudák si pred ním kľakol a zúfalo ho prosil: ‚Maj so mnou strpenie a všetko ti vrátim!‘ 30 Ale veriteľ bol neoblomný a dal ho zavrieť do väzenia, kým dlžobu nezaplatí. 31 Svedkov tej udalosti to pobúrilo a šli to oznámiť kráľovi. 32 Tu si ho kráľ dal zavolať a povedal mu: ‚Ty naničhodník! Takú veľkú dlžobu som ti odpustil, lebo si ma prosil. 33 A ty si nemohol odpustiť svojmu druhovi takú smiešnu sumu?‘ 34 Rozhnevaný kráľ ho potom dal zavrieť, kým celú dlžobu nezaplatí. 35 Tak bude zaobchádzať môj nebeský Otec s vami, ak nebudete ochotne odpúšťať iným.“