Matthäus 15 | Nádej pre kazdého

Ježišovo učenie o tradíciách

1 Tu prišli z Jeruzalema k Ježišovi farizeji a učitelia Zákona a kládli mu otázky: 2 „Prečo tvoji žiaci nedodržiavajú staré židovské tradície? Veď si ani len ruky neumývajú pred jedením!“ 3 Ježiš im na to odpovedal: „A prečo vy pre svoje tradície porušujete Božie prikázanie? 4 Napríklad, Boží príkaz znie: Cti otca i matku. A kto potupí otca alebo matku, nech zomrie. 5 Ale vy učíte: Kto povie otcovi alebo matke: To, čím by som ti mal pomôcť, je dar určený Bohu, ten už nemusí podporiť svojich rodičov ani vtedy, keď to potrebujú. 6 A tak ste svojou tradíciou zrušili priamy Boží príkaz. 7 Pokrytci! Aj na vás sa vzťahujú slová proroka Izaiáša: 8 Tento ľud hovorí, že ma ctí, ale jeho srdce je odo mňa ďaleko. 9 No márne ma uctieva, lebo vyučuje svoje vlastné zákony, a nie Božie.“

Čo človeka znesväcuje

10 Potom okolo seba zhromaždil ľudí a povedal im: „Počúvajte, čo vám hovorím, a usilujte sa to pochopiť: 11 Vaše vnútro neznečisťuje to, čo vchádza do úst, ale čo z nich vychádza.“ 12 Učeníci ho upozornili: „Vieš, že farizejov tieto slová pohoršili?“ 13 Ježiš im odpovedal: „Rátajte s tým, že každá rastlina, ktorú nezasial môj nebeský Otec, bude vytrhnutá aj s koreňmi. 14 Nechajte ich! Chcú viesť slepých, no sami sú slepí. A keď slepý povedie slepého, obaja spadnú do jamy.“ 15 Peter sa spýtal Ježiša: „Ako si to myslel s tým, čo nás znečisťuje?“ 16 Ježiš sa začudoval: „Ani vy tomu nerozumiete? 17 Nechápete, že všetko, čo zjeme, prechádza vnútornosťami a vychádza z tela? 18 Ale zlé slová sa rodia v zlom srdci, a tak znečisťujú človeka. 19 Zo srdca vychádzajú zlé myšlienky, ktoré vedú k vraždám, nevere, smilstvu, krádežiam, ohováraniu a urážkam. 20 Toto všetko zbavuje človeka vnútornej čistoty. Ale jesť neumytými rukami, to človeka nepošpiní.“ 21 Ježiš potom odtiaľ odišiel a pobral sa pešo do Týrskeho a Sidonského kraja.

Ježiš uzdraví pohanskú ženu

22 Tu prišla za ním jedna žena z tých pohanských končín a prosila ho: „Zmiluj sa nado mnou, Pane, Syn kráľa Dávida! Moja dcéra je posadnutá démonom a veľmi trpí!“ 23 Ale on si ju vôbec nevšímal.Jeho učeníci naňho naliehali: „Zbav sa jej, lebo nás unavuje svojím krikom.“ 24 Tu sa Ježiš obrátil k žene a povedal jej: „Mojím poslaním je pomáhať Židom, a nie pohanom.“ 25 Ale prišla až k nemu, klaňala sa mu a prosila: „Pane, pomôž mi!“ 26 „Nie je správne brať chlieb deťom a hádzať ho psom!“ vyhováral sa. 27 Ale žena namietla: „Máš pravdu, ale šteňatám spadnú omrvinky zo stolov svojich pánov.“ 28 „Žena, máš veľkú vieru,“ povedal jej Ježiš. „Nech sa stane, ako si želáš!“ V tej chvíli sa jej dcéra uzdravila.

Ježiš uzdraví mnohých chorých

29 Potom sa Ježiš vrátil do Galiley a vystúpil na vrch nad jazerom. 30 Tu sa okolo neho zhromaždili veľké zástupy a priviedli so sebou chorých, zmrzačených, slepých, nemých a všelijako inak postihnutých. Kládli ich pred neho a on ich uzdravoval. 31 Aké to boli zázraky! Tí, čo dosiaľ nemohli vyriecť ani slovko, hovorili, chromí chodili, mrzáci sa narovnali a slepí videli! Uchvátené zástupy žasli a nadšene oslavovali Boha.

Nasýtenie štyroch tisícov

32 Tu si Ježiš zavolal učeníkov a povedal im: „Je mi ľúto týchto ľudí, veď sú už tri dni so mnou a nemajú čo jesť. Nerád by som ich pustil hladných, veď by ani nedošli domov.“ 33 Učeníci mu odpovedali: „Kde by sme v tejto pustatine vzali chlieb pre toľkých ľudí?“ 34 „Čo tu máte na jedenie?“„Sedem chlebov a niekoľko rýb,“ odpovedali. 35 Nato Ježiš rozkázal ľuďom, aby si posadali na zem, 36 potom vzal tých sedem chlebov a ryby, poďakoval sa za ne Bohu, lámal chlieb, dával učeníkom a tí ho rozdávali zástupom. 37 Nasýtilo sa tam štyritisíc mužov, 38 nerátajúc ženy a deti. A ešte nazbierali sedem košov zvyškov. 39 Potom sa s nimi rozlúčil, nastúpil do člna a preplavil sa do Magadanského kraja.