Matthäus 11 | Nádej pre kazdého

Ježišova odpoveď Jánovi Krstiteľovi

1 Keď Ježiš odovzdal pokyny svojim dvanástim učeníkom, pobral sa učiť a kázať v tamojších mestách. 2 Ján Krstiteľ, ktorý bol práve vo väzení, dopočul sa o Ježišovej činnosti. Poslal za ním svojich dvoch žiakov 3 a tí sa ho spýtali: „Si ty naozaj sľúbený Spasiteľ, alebo máme čakať iného?“ 4 Ježiš im odpovedal: „Vráťte sa k Jánovi a vyrozprávajte mu, čo ste videli a počuli: 5 Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú uzdravení, hluchí počujú, mŕtvi sa prebúdzajú k životu. A povedzte mu, že beznádejným ľuďom prinášam radostnú zvesť, že Boh ráta aj s nimi. 6 Šťastní sú tí, ktorí o mne nepochybujú.“ 7 Keď Jánovi žiaci odišli, Ježiš hovoril o ňom zástupu: „Keď ste šli za Jánom na púšť, čo ste chceli uvidieť? Trstinu zmietanú vetrom? 8 Alebo človeka vyobliekaného do drahých šiat ako princa v paláci? 9 Prečo ste teda šli za ním? Chceli ste vidieť proroka? Áno, ubezpečujem vás, on je ešte viac ako prorok. 10 To o ňom je napísané: Posielam svojho posla, ktorý ohlási tvoj príchod a pripraví ti cestu k ľudským srdciam. 11 Naozaj, medzi všetkými ľuďmi, ktorí sa kedy narodili, niet nikoho, kto by svojím poslaním prevyšoval Jána Krstiteľa, a predsa i ten najmenší v nebeskom kráľovstve je väčší ako on. 12 Od čias Jána Krstiteľa je nebeské kráľovstvo vystavené násiliu a zmocňujú sa ho násilníci. 13 Lebo všetci proroci aj Zákon až po Jána Krstiteľa to predpovedali. 14 A ak to chcete pochopiť, on je Eliáš, o ktorom nám prorok zvestoval, že príde vtedy, keď sa kráľovstvo začne. 15 Kto má uši, nech počuje! 16 K čomu mám prirovnať túto generáciu? Je ako hrajúce sa deti, ktoré sedia na námestí a nespokojne pokrikujú na svojich kamarátov: 17 Zahrali sme vám, ale netancovali ste, smutne sme vám spievali, ale neplakali ste. 18 Prišiel Ján, nepil, nejedol – a pokladali ho za fanatika. 19 Prišiel som ja, Syn človeka, jem aj pijem – a vyčítajú mi, že som žrút a pijan vína, priateľ hriešnikov a najväčšej spodiny. Ale múdrosť ospravedlňujú jej skutky.“

Výstraha a pozvanie

20 Vtedy začal Ježiš karhať mestá, ktoré boli svedkami jeho mnohých zázrakov, a predsa nerobili pokánie: 21 „Beda ti, Korozaim, beda ti, Betsaida! Keby som bol v Týre a Sidone urobil také zázraky ako u vás, ich obyvatelia by už dávno robili pokánie a prejavili by najhlbšiu ľútosť nad svojimi vinami. 22 Preto vám hovorím, že Týru a Sidonu bude ľahšie v deň súdu ako vám. 23 A ty, Kafarnaum, myslíš, že tvoja sláva vyrastie až po nebo? Zrútiš sa do priepasti večného zahynutia! Keby som bol v Sodome urobil také zázraky ako u vás, stála by dodnes. 24 Znova vám hovorím, že sodomskej krajine bude ľahšie v deň súdu ako tebe!“ 25 Vtedy sa Ježiš modlil: „Velebím ťa, Otče, Pán neba aj zeme, že pravdu skrývaš pred tými, ktorí sa pokladajú za múdrych a učených, a zjavuješ ju bezvýznamným a prostým. 26 Áno, Otče, tak sa ti to páči.“ 27 „Otec mi zveril všetko. Len Otec pozná Syna a Otca pozná iba Syn a tí, ktorým ho Syn zjaví. 28 Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste unavení, nájdete u mňa pokoj a úľavu. 29 Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo mám tiché a pokorné srdce. U mňa nájdete mier a odpočinutie pre svoju dušu. 30 Veď moje jarmo netlačí a bremeno neťaží.“