Lukas 8 | Nádej pre kazdého

Podobenstvo o rozsievačovi

1 Potom Ježiš chodil z mesta do mesta, z dediny do dediny a všade prinášal radostnú zvesť, že prichádza Božie kráľovstvo. Sprevádzalo ho jeho dvanásť učeníkov a 2 niektoré ženy, ktoré zbavil démonov a uzdravil z rozličných chorôb. Bola to: Mária zvaná Magdaléna, z ktorej vyhnal sedem démonov, 3 Jana, žena Herodesovho správcu Chúzu, Zuzana a mnohé iné, ktoré sa o nich z vlastných prostriedkov starali. 4 Keď sa raz okolo Ježiša zhromaždilo mnoho ľudí zo všetkých kútov, vyrozprával im toto podobenstvo: 5 „Vyšiel roľník na pole rozsievať zrno. Ako ho rozsieval, padlo niektoré zrno na cestu, kde ho buď pošliapali ľudia, alebo ho pozobali vtáci. 6 Iné padlo do skalnatej pôdy, vyklíčilo, ale hneď uschlo, lebo nemalo dostatok vlahy. 7 Ďalšie padlo do tŕnia, ktoré ho prerástlo a udusilo. 8 Konečne jedno padlo do úrodnej pôdy, vyklíčilo a vyhnalo do plného klasu, v ktorom bolo až sto zŕn.“ Keď dorozprával toto podobenstvo, povedal: „Dobre si zapamätajte, čo ste počuli!“ 9 Neskôr sa ho učeníci spytovali, čo to podobenstvo znamená. 10 Odpovedal im: „Vám Boh dáva poznať zmysel tohto podobenstva, lebo hovorí o tajomstve Božieho kráľovstva. Ale ostatní počúvajú, no nerozumejú, hľadia, no nevidia. 11 Tomuto podobenstvu treba rozumieť takto: 12 Zrno je Božie posolstvo ľuďom. Cesta, na ktorú padajú prvé zrná, to sú tvrdé srdcia tých, ktorí počúvajú Božie slovo, ale potom príde diabol a vytrhne im ho zo srdca, aby neuverili a neboli zachránení. 13 Skalnatá pôda predstavuje tých, ktorí s radosťou prijímajú slovo, ale nedovolia, aby sa v nich zakorenilo a prinieslo ovocie. Veria, že Božie slovo je správne, no len čo prídu nejaké prekážky, odpadnú. 14 Semeno, čo spadlo do tŕnia, to sú tí, ktorí počúvajú Božie slovo a veria, ale ich vieru udusia starosti, honba za bohatstvom a užívaním života, takže neprinesú úžitok. 15 A napokon zrno v dobrej pôde sú tí, ktorí dychtivo počúvajú slovo, zachovávajú ho v dobrom a úprimnom srdci a prinášajú trvalý úžitok.“

Ako správne počúvať

16 „Nikto predsa nerozsvieti svetlo a neprikryje ho nádobou ani ho nedá pod posteľ, ale postaví ho na svietnik, aby tí, čo vchádzajú, videli svetlo. 17 Všetko, čo je teraz skryté, sa raz dostane na svetlo a všetko, čo je ešte tajomné, bude raz zjavné. 18 Dbajte teda na to, ako počúvate, lebo tomu, kto má, sa ešte pridá. Kto môjmu posolstvu rozumie, bude rozumieť všetkému. Ale ten, kto nič nepochopil, príde aj o to málo, čo si myslí, že chápe.“

Kto je Ježišova rodina?

19 Raz prišla za ním jeho matka a bratia, ale nemohli sa k nemu dostať pre zástup. 20 Ľudia mu oznámili: „Tvoja matka a bratia stoja vonku a chcú sa s tebou stretnúť.“ 21 Odpovedal im: „Moja matka a moji bratia sú tí, ktorí počúvajú Božie slovo a žijú podľa neho.“

Ježiš utíši búrku

22 Jedného dňa vstúpil Ježiš aj so svojimi učeníkmi do člna a povedal im: „Preplavme sa na druhý breh jazera.“ 23 A odrazili sa od brehu. Kým sa plavili, zaspal. Zrazu sa strhla búrka, víchrica sa zapierala do člna, takže sa naplnil vodou a hrozilo, že sa potopí. 24 Učeníci pristúpili k Ježišovi a budili ho: „Učiteľ! Učiteľ! Potápame sa!“ Ježiš vstal, pohrozil vetru aj valiacim sa vlnám. Víchor hneď prestal a nastalo ticho. 25 Nato sa spýtal učeníkov: „Kde je vaša viera?“ Predesení sa čudovali a spytovali sa navzájom: „Kto to len je, že ho poslúcha vietor aj vlny?“

Uzdravenie posadnutého v Geraze

26 Pristáli na druhom brehu jazera oproti Galilei, v kraji Gerazénov. 27 Len čo Ježiš vystúpil z člna, vyšiel mu oproti z mesta Gadary akýsi muž posadnutý démonmi. Už dlhý čas sa potuloval nahý a spával v prázdnych skalných hroboch. 28 Keď zbadal Ježiša, zjačal, hodil sa pred ním na kolená a hlasno zvolal: „Nechaj ma, Ježišu, Syn najvyššieho Boha! Prosím ťa, netráp ma!“ 29 Ježiš prikázal nečistému duchu, aby vyšiel z toho človeka. Už dlho ho ovládal, a hoci mal ruky aj nohy často sputnané reťazami, putá popretŕhal a démon ho hnal na pusté miesta. 30 Ježiš sa ho spýtal: „Ako sa voláš?“ Odpovedal: „Légia.“ Bol totiž posadnutý mnohými zlými duchmi. 31 A tí poprosili Ježiša, aby ich neposlal do pekelnej priepasti. 32 Na neďalekom svahu sa pásla veľká črieda ošípaných. Démoni ho prosili, aby im dovolil vojsť do nich. Súhlasil. 33 Ihneď opustili úbožiaka a vošli do svíň. Črieda sa splašila, hnala sa po strmom úbočí do jazera a potopila sa v ňom. 34 Keď pastieri videli, čo sa stalo, rozutekali sa a v meste i po dedinách rozprávali, čo sa stalo. 35 Ľudia sa o tom chceli na vlastné oči presvedčiť, a tak sa vybrali k Ježišovi. Videli, ako mu pri nohách pokojne sedí muž, z ktorého vyšli démoni, oblečený a so zdravým rozumom. 36 Najväčšmi nimi otriaslo rozprávanie očitých svedkov, ako bol ten človek uzdravený. 37 Zmocnila sa ich taká hrôza, že prosili Ježiša, aby ich kraj opustil. A tak nastúpil do člna a plavil sa späť. 38 Muž, ktorého Ježiš vyslobodil z moci démonov, ho prosil, aby smel zostať s ním, ale Ježiš ho odmietol so slovami: „Vráť sa domov a rozprávaj všetkým, aké veľké veci ti Boh urobil!“ 39 A muž poslúchol, vrátil sa do mesta a všade rozprával, aké dobrodenie mu Ježiš vykonal.

Vzkriesenie Jairovej dcéry

40 Na druhom brehu jazera ho srdečne uvítal zástup ľudí, ktorí ho tu čakali. 41 Bol medzi nimi aj predstavený židovskej synagógy Jairus. Padol Ježišovi k nohám a úpenlivo ho prosil, aby šiel do jeho domu, 42 lebo mu umiera jediná dvanásťročná dcérka. Ježiš sa pobral s ním, predierajúc sa zástupom. 43 Bola tam aj istá žena, ktorá už dvanásť rokov krvácala, a hoci minula na lekárov celý svoj majetok, ani jednému sa ju nepodarilo vyliečiť. 44 Pristúpila k Ježišovi odzadu, dotkla sa spodku jeho plášťa a v tej chvíli pocítila, že prestala krvácať. 45 „Kto sa ma to dotkol?“ spýtal sa Ježiš. Keď sa nikto nechcel priznať, Peter namietol: „Majstre, v tejto tlačenici nie je čudo, že do teba niekto sotí.“ 46 Ale Ježiš odpovedal: „Niekto sa ma úmyselne dotkol. Pocítil som, ako zo mňa vyšla uzdravujúca sila.“ 47 Keď žena videla, že sa to nedá utajiť, prišla celá rozochvená k Ježišovi, padla pred ním na kolená a pred všetkými sa priznala, prečo sa ho dotkla, aj ako bola hneď uzdravená. 48 „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji!“ povedal jej Ježiš. 49 Kým sa zhováral so ženou, priniesol ktosi z Jairovho domu správu: „Tvoja dcéra už zomrela, neobťažuj Majstra.“ 50 Keď to Ježiš počul, povedal otcovi: „Neboj sa, dôveruj mi, a tvoja dcéra bude zachránená!“ 51 Keď prišli k Jairovmu domu, nedovolil nikomu vojsť dnu. Vzal so sebou iba Petra, Jána, Jakuba a rodičov dievčatka. 52 Tam už všetci oplakávali mŕtvu a kvílili nad ňou. Ježiš im povedal: „Neplačte, veď neumrela, iba spí.“ 53 Do očí sa mu vysmiali, lebo vedeli, že je naozaj mŕtva. 54 Chytil ju za ruku a zvolal: „Dievčatko, vstaň!“ 55 A hneď ožilo a vstalo. Povedal: „Dajte sa mu najesť!“ 56 Rodičov sa zmocnil úžas i radosť, ale Ježiš im prikázal, aby nikomu nevraveli, čo sa stalo.