Lukas 22 | Nádej pre kazdého

Sprisahanie proti Ježišovi

1 Priblížila sa Veľká noc – židovský sviatok nekvasených chlebov. 2 Veľkňazi a učitelia Zákona hľadali spôsob, ako Ježiša pripraviť o život. Ale báli sa, aby to nevyvolalo vzburu medzi ľuďmi, ktorí sa na veľkonočné sviatky zhromažďovali v Jeruzaleme. 3 Vtedy Judáš Iškariotský, jeden z Ježišových dvanástich učeníkov, podľahol satanskému pokušeniu, 4 pobral sa za veľkňazmi a veliteľmi chrámovej stráže a ponúkol sa, že im pomôže Ježiša zatknúť. 5 Pravdaže, nesmierne sa zaradovali a sľúbili mu odmenu. 6 Od tej chvíle striehol Judáš na vhodnú príležitosť, ako ho zatknúť nenápadne, bez mnohých svedkov. 7 Nastal deň, v ktorom Židia zabíjali veľkonočného baránka a jedávali ho spolu s nekvasenými chlebmi. 8 Preto poslal Ježiš Petra a Jána, aby pripravili veľkonočnú večeru. 9 Spýtali sa ho: „Kde chceš, aby sme ju pripravili?“ 10 Odpovedal im: „Keď prídete do mesta, stretnete tam muža, ktorý ponesie krčah s vodou. Choďte za ním do domu, do ktorého vojde, 11 a majiteľovi povedzte:‚Náš učiteľ ťa prosí, aby si nám ukázal miestnosť, kde bude môcť so svojimi učeníkmi jesť veľknočného baránka.‘ 12 Ukáže vám veľkú, už prichystanú hornú sieň. Tam pripravte večeru.“ 13 Odišli a našli všetko tak, ako im povedal, a tam pripravili veľkonočnú večeru.

Posledná večera

14 Keď bolo všetko hotové, prišiel Ježiš aj so svojimi dvanástimi učeníkmi a v stanovenú hodinu zasadli okolo stola. 15 Povedal im: „Veľmi som túžil jesť s vami baránka skôr, ako budem trpieť. 16 Je to naposledy, čo ho takto jeme. Lebo vám hovorím, že ho už nebudem jesť dovtedy, kým sa to, čo baránok predstavuje, nenaplní v Božom kráľovstve.“ 17 Potom vzal kalich s vínom, poďakoval a povedal: „Vezmite a podávajte si medzi sebou. 18 Lebo ja už nebudem piť z plodu viniča, až kým nepríde Božie kráľovstvo.“ 19 Potom vzal chlieb, poďakoval sa Bohu, lámal ho a podával ho svojim učeníkom so slovami: „Toto je moje telo, ktoré sa za vás obetuje. Jedávajte ho na moju pamiatku.“ 20 Po večeri im opäť podal kalich a povedal: „Tento kalich je znamením novej zmluvy, spečatenej mojou krvou, ktorá sa za vás vylieva. 21 Ale tu za stolom sedí človek, ktorý ma zradí. 22 Viem, že musím zomrieť, je to v Božom pláne, ale beda tomu, kto ma zradí.“ 23 Po týchto slovách sa začali dohadovať, kto z nich by bol schopný čosi také urobiť. 24 Napokon sa medzi nimi rozpútal spor, kto z nich je najväčší. 25 Ježiš im povedal: „Tu na zemi panujú vládcovia a dávajú sa nazývať dobrodincami. 26 Medzi vami nech je to opačne. Nechcite panovať, ale slúžiť. Kto je medzi vami najväčší, nech koná, akoby bol posledný, a kto je na čele, nech slúži ostatným. 27 Kto je väčší? Ten, kto sedí za stolom a dá sa obsluhovať, alebo ten, čo obsluhuje? Všeobecne platí, že ten, kto sa dá obsluhovať. No ja som medzi vami ako ten, kto slúži. 28 Až doposiaľ ste mi v mojich skúškach verne stáli po boku. 29 Môj Otec mi dal kráľovstvo a ja vám dávam právo, 30 aby ste v tom kráľovstve jedli a pili pri mojom stole, sedeli na trónoch a súdili dvanásť kmeňov Izraela.“

Výstraha Petrovi

31 Potom oslovil Šimona Petra: „Satan si vyžiadal, aby vás smel preosiať ako pšenicu, 32 ale ja som prosil za teba, aby tvoja viera celkom nezlyhala. Ale keď sa raz obrátiš, posilňuj a utvrdzuj vieru svojich bratov.“ 33 Šimon mu odpovedal: „Pane, som pripravený ísť s tebou do väzenia, ba aj na smrť.“ 34 Ale Ježiš mu povedal: „Vravím ti, Peter, prv ako zakikiríka kohút, tri razy ma zaprieš.“ 35 Potom sa spýtal ostatných učeníkov: „Keď som vás poslal hlásať radostnú zvesť bez peňazí, bez tašky aj bez obuvi, chýbalo vám niečo?“ Odpovedali: „Nechýbalo.“ – 36 „Ale odteraz si berte peniaze aj tašku. A kto nemá meč, nech radšej predá šaty a kúpi si ho. 37 Lebo nastal čas, keď sa splní proroctvo Písma:‚Bude odsúdený ako zločinec.‘ “ 38 Povedali mu: „Pane, máme tu dva meče.“ – „To stačí,“ odpovedal.

Getsemane

39 Potom sa ako zvyčajne pobral na Olivový vrch. Išli s ním aj učeníci. 40 Keď došli na miesto, povedal im: „Modlite sa, aby ste obstáli v ťažkých skúškach.“ 41 Potom sa od nich vzdialil asi tak na dohodenie kameňom, kľakol si a modlil sa: 42 „Otče, ak chceš, odním odo mňa tento kalich utrpenia. Ale nech sa stane tvoja vôľa, nie moja.“ 43 Tu sa mu zjavil anjel z neba a posilňoval ho. 44 Ježiš sa v smrteľnej úzkosti modlil ešte horlivejšie. Pot mu ako krvavé kvapky stekal na zem. 45 Keď napokon vstal od modlitby a vrátil sa k učeníkom, našiel ich spať, zmorených smútkom. 46 „Ako môžete spať?“ prebudil ich. „Vstaňte a modlite sa, aby ste obstáli v skúškach.“

Ježiša zatknú

47 Ešte kým hovoril, zjavil sa húf ľudí na čele s Judášom, jedným z dvanástich učeníkov. Pristúpil k Ježišovi a pozdravil ho priateľským bozkom. 48 Ježiš sa ho spýtal: „Judáš, bozkom zrádzaš Syna človeka?“ 49 Keď ostatní učeníci pochopili, čo sa deje, zvolali: „Pane, máme ťa brániť?“ 50 Jeden z nich naozaj vytasil meč a odťal veľkňazovmu sluhovi pravé ucho. 51 Ale Ježiš im povedal: „Prestaňte!“ Dotkol sa ucha zraneného a uzdravil ho. 52 Potom sa obrátil k veľkňazom, veliteľom stráže a vodcom ľudu, ktorí šli na čele zástupu: „Som azda zlodej, že ste vyšli proti mne s mečmi a kyjmi? Prečo ste ma nezatkli v chráme? 53 Veď som tam bol každý deň. Ale teraz nastala vaša chvíľa – čas, keď vláda tmy vrcholí.“

Peter zaprie Ježiša

54 Tu sa ho zmocnili a odviedli do veľkňazovho paláca. Peter šiel obďaleč za ním. 55 Vojaci rozložili uprostred nádvoria oheň a posadali si okolo neho. Aj Peter si prisadol k nim, aby sa zohrial. 56 Ako mu oheň osvietil tvár, všimla si ho jedna slúžka, premerala si ho a povedala: „Pozrite sa, aj tento s ním chodil!“ 57 Ale Peter to zaprel: „Žena, veď ja ho vôbec nepoznám!“ 58 Po chvíli si ho všimol ktosi iný: „Aj ty si určite jeden z nich.“ Peter sa ohradil: „Nie som!“ Asi 59 o hodinu zasa ktosi začal tvrdiť: „Naozaj, aj tento patrí k Ježišovým učeníkom, veď pochádza z Galiley.“ 60 No Peter to zasa poprel: „Človeče, vôbec neviem, o čom hovoríš!“ A vtom, ešte skôr, ako dohovoril, zakikiríkal kohút. 61 Tu sa Ježiš obrátil a zadíval sa na Petra. Peter si hneď spomenul, čo mu Pán povedal: „Prv ako zakikiríka kohút, tri razy ma zaprieš.“ 62 Vyšiel z nádvoria a trpko sa rozplakal.

Potupovanie

63 Stráž sa začala Ježišovi posmievať. 64 Zaviazali mu oči, bili ho po tvári a vraveli: „Si predsa prorok, tak uhádni, kto ťa udrel.“ 65 A predbiehali sa v tom, kto ho väčšmi urazí.

Ježiš pred veľradou

66 Len čo sa rozvidnelo, zišla sa židovská veľrada, ktorú tvorili poprední muži aj veľkňazi a učitelia Zákona. Dali si Ježiša predviesť 67 a naliehali naňho: „Si Mesiáš? Povedz nám to!“ Odpovedal: „Aj keby som vám to povedal, aj tak tomu neuveríte. 68 A keby som sa ja vás na niečo spýtal, neodpoviete mi. 69 Poviem vám iba toto: Už čoskoro zasadne Syn človeka po pravici všemohúceho Boha.“ 70 Tu všetci začali kričať: „Ty si teda Syn Boží?“ Odpovedal im: „Vy sami to vravíte!“ – 71 „Načo by nám boli ďalší svedkovia?“ kričali. „Veď sme to počuli z jeho úst.“