Lukas 20 | Nádej pre kazdého

Kristova moc

1 Jedného dňa, keď učil ľud v chráme a hlásal radostnú zvesť, prišli za ním veľkňazi, učitelia Zákona a židovskí predstavitelia 2 s otázkou, akým právom povyhadzoval kupcov z chrámu. 3 „Kým vám odpoviem, rád by som sa vás aj ja na niečo spýtal. 4 Kto poveril Jána Krstiteľa jeho poslaním? Boh alebo ľudia?“ 5 Touto otázkou ich zaskočil a začali sa medzi sebou dohadovať: „Ak povieme, že Boh, spýta sa nás, prečo sme mu teda neuverili. 6 Ak povieme, že ľudia, mohol by nás dav ukameňovať, lebo verí, že Ján Krstiteľ bol prorok.“ 7 Napokon mu odpovedali: „Nevieme, kto poslal Jána.“ 8 Ježiš im na to povedal: „Tak ani ja vám neodpoviem, kto mňa poveril.“

Podobenstvo o zlých vinohradníkoch

9 Potom sa znova obrátil k zástupu a vyrozprával im toto podobenstvo: „Istý človek vysadil vinicu, prenajal ju vinohradníkom a na dlhý čas odcestoval. 10 Keď nastal čas oberačky, poslal k vinohradníkom svojho sluhu, aby mu odovzdali podiel z úrody. Ale vinohradníci ho zbili a poslali naspäť s prázdnymi rukami. 11 Poslal k nim iného sluhu, ale aj toho zbili, vysmiali sa mu a nič mu nedali. 12 Nato poslal aj tretieho sluhu, ale stihol ho ten istý osud: do krvi ho zbili a vyhnali. 13 ‚Čo mám robiť?‘ spytoval sa majiteľ vinice v duchu.‚Skúsim to ešte raz. Pošlem k nim svojho milovaného syna, pred ním určite budú mať rešpekt.‘ 14 Ale keď vinohradníci zazreli majiteľovho syna, zosnovali takýto plán:‚Toto je dedič, zabijeme ho a vinica bude naša.‘ 15 Vyvliekli ho teda z vinice a zabili. 16 Čo myslíte, čo urobí majiteľ s týmito vinohradníkmi? Príde, dá ich povraždiť a vinicu prenajme iným.“ – „Ale to by vinohradníci predsa nikdy neurobili,“ namietali tí, čo ho počúvali. 17 Ježiš sa na nich zahľadel a povedal: „Čo teda znamenajú slová Písma:‚Kameň, ktorý stavitelia odhodili ako nepotrebný, stal sa kameňom uholným?‘ “ 18 A doložil: „Každý, kto spadne na ten kameň, doláme sa, ale na koho spadne, toho rozdrví.“ 19 Veľkňazi a učitelia Zákona by ho boli najradšej hneď zatkli, lebo si uvedomovali, že to hovorí o nich, ale báli sa, že by to v ľude mohlo vyvolať vzburu.

Spor o dani

20 Pokúšali sa ho teda prichytiť pri nejakom výroku, ktorý by mohli ohlásiť rímskemu miestodržiteľovi a pre ktorý by ho mohli zatknúť. 21 Hľadali teda vhodnú príležitosť a poslali za ním svojich špehúňov, ktorí sa vydávali za spravodlivých ľudí. Povedali Ježišovi: „Majstre, poznáme ťa ako dobrého učiteľa, ktorý vždy vraví pravdu, nedbá na ľudskú mienku a vždy nabáda žiť podľa Božích požiadaviek. 22 Povedz nám teda, či máme platiť dane rímskemu cisárovi, alebo nemáme?“ 23 Ježiš vedel, že to má byť pre neho pasca, a tak im povedal: 24 „Ukážte mi peniaz! Čí obraz je na ňom? A čie meno?“ Odpovedali mu: „Cisárovo.“ 25 Nato im Ježiš povedal: „Dávajte teda cisárovi, čo je cisárovo, a Bohu, čo je Božie.“ 26 Zmĺkli, ohromení jeho odpoveďou a zarazení, lebo sa im nepodarilo prichytiť ho v reči.

Spor o vzkriesení

27 Tu pristúpili k nemu niektorí saduceji – tí popierajú zmŕtvychvstanie – a povedali mu: 28 „Podľa Mojžišovho zákona, ak nejaký muž umrie bezdetný, jeho brat je povinný oženiť sa s vdovou a zachovať meno mŕtveho. 29 Predstavme si rodinu, kde by bolo sedem bratov. Najstarší sa oženil a zomrel bez potomka. 30 Vdovu si vzal druhý brat a tiež zomrel bez detí. 31 Tak sa to zopakovalo aj s ďalšími. Všetci pomreli a nezanechali deti. 32 Napokon zomrela aj žena. 33 Komu bude pri vzkriesení patriť, keď mala sedem mužov?“ 34 Ježiš im na to odpovedal: „Manželstvo je len v pozemskom živote. 35 Tí, ktorí budú hodní vstať z mŕtvych a dostať sa do neba, sa už nebudú ženiť. 36 A nebudú ani umierať. V tomto sa budú podobať anjelom a budú Božími synmi, lebo ich Boh vzkriesil z mŕtvych do nového života. 37 A čo sa týka vašej otázky, či je vzkriesenie, alebo nie, to naznačil Mojžiš, keď opisuje, ako sa mu zjavil Boh v horiacom kri. Tam Pána nazýva Bohom Abraháma, Izáka a Jakoba. 38 Ak je Pán Bohom určitej osoby, to znamená, že tá osoba je živá, a nie mŕtva! Z Božieho hľadiska sú teda všetci živí.“ 39 „Majstre, dobre si im odpovedal!“ poznamenali niektorí z učiteľov Zákona. 40 A už sa neodvážili dávať mu ďalšie otázky.

Kto je Kristus?

41 No tu sa ich Ježiš spýtal: „Ako môžu nazývať Mesiáša synom Dávidovým? 42 Veď sám Dávid hovorí v knihe žalmov: ‚Povedal Hospodin môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, 43 kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnož tvojich nôh.‘ 44 Ako by teda mohol byť Mesiáš Dávidovým potomkom, keď ho nazýva svojím Pánom?“ 45 Učeníkom potom pred všetkými povedal: 46 „Varujte sa takých znalcov Zákona, ktorí sa radi ukazujú v honosných odevoch a čakajú, že ich ľudia budú na uliciach úctivo zdraviť. Pri bohoslužbách sedávajú v prvých radoch a na hostinách si vyhradzujú čestné miesta. 47 Dlho sa modlievajú, aby urobili dobrý dojem, a nehanbia sa dať hostiť vdovám. Takých postihne prísny súd.“