Lukas 14 | Nádej pre kazdého

Uzdravenie chorého na vodnatieľku

1 Raz v sobotu istý popredný farizej pozval Ježiša do svojho domu na obed. 2 Bol tam aj človek chorý na vodnatieľku. Farizeji striehli, či ho Ježiš uzdraví. 3 Tu sa Ježiš obrátil na farizejov a učiteľov Zákona s otázkou: „Je dovolené v sobotu uzdravovať, alebo nie?“ 4 Keďže mu neodpovedali, vzal Ježiš chorého za ruku, uzdravil ho a poslal domov. 5 Potom sa ich spýtal: „Ak niekomu z vás spadne v sobotu do studne syn alebo vôl, nevytiahnete ho z nej hneď v sobotu?“ 6 Ani teraz mu nevedeli odpovedať.

Prvé a posledné miesto

7 Keď si všimol, ako sa niektorí hostia usilujú zaujať popredné miesto pri stole, dal im túto radu: 8 „Ak vás niekto pozve na svadbu, nesadajte si na predné miesto. Lebo by sa mohlo stať, že príde niekto váženejší ako vy 9 a hostiteľ by prišiel za vami a požiadal vás, aby ste si presadli a uvoľnili mu miesto. A vy by ste si so zahanbením museli ísť sadnúť kdesi na koniec stola. 10 Naopak, ak vás pozvú, sadnite si celkom dozadu, keď vás hostiteľ uvidí, príde a povie vám:‚Poď, priateľ môj, presadni si dopredu!‘ A to vás pozdvihne v očiach ostatných hostí. 11 Lebo ten, kto sa povyšuje, bude ponížený a ten, kto sa ponižuje, bude povýšený.“ 12 A hostiteľovi povedal: „Keď dávaš obed alebo večeru, nepozývaj svojich priateľov, bratov, príbuzných či bohatých susedov, inak by zasa oni pozvali teba a dostal by si odplatu. 13 Radšej pozvi chudobných, zmrzačených, chromých a slepých. 14 Tí sa ti nemajú čím odmeniť, ale ty budeš mať v srdci radosť. A pri vzkriesení spravodlivých ťa Boh za to odmení.“

Podobenstvo o veľkej hostine

15 Jeden z hostí, čo sedel pri stole s Ježišom, zvolal: „Aké to bude šťastie pre každého, kto bude pozvaný k stolu v Božom kráľovstve!“ 16 Na to mu odpovedal Ježiš týmto podobenstvom: „Istý muž chystal veľkú hostinu a pozval na ňu mnoho ľudí. 17 Keď sa priblížil ten slávnostný deň, poslal svojho sluhu k pozvaným s odkazom:‚Príďte, všetko je už pripravené!‘ 18 Ale pozvaní sa začali svorne vyhovárať. Jeden povedal:‚Kúpil som pole a musím si ho ísť pozrieť. Prosím ťa, ospravedlň ma.‘ 19 Druhý sa vyhovoril:‚Žiaľ, nemôžem prísť. Kúpil som päť párov volov a musím ich vyskúšať.‘ 20 Tretí sa ospravedlňoval:‚Práve som sa oženil. Uznaj, že nemôžem prísť.‘ 21 Keď sa sluha vrátil a všetko rozpovedal pánovi, ten sa rozhneval a prikázal sluhovi:‚Choď rýchlo do ulíc a na námestia a pozvi sem chudobných, zmrzačených, slepých a chromých.‘ 22 Sluha sa vrátil a povedal:‚Splnil som tvoj príkaz, ale ešte ostalo dosť miesta.‘ 23 Tu mu pán prikázal:‚Choď na poľné cesty a medzi ohrady a každého, koho stretneš, doveď sem, nech sa naplní môj dom. 24 Z tých, čo boli pozvaní, však ani jeden neokúsi nič z mojej hostiny.‘ “

Ježišovi praví nasledovníci

25 Šli za ním obrovské zástupy. Ježiš sa k nim obrátil a povedal: 26 „Kto ma chce nasledovať, musí ma mať radšej ako svojho otca a matku, ako svoje deti, bratov a sestry, ba väčšmi ako sám seba, ináč nemôže byť mojím učeníkom. 27 Kto nie je ochotný znášať ťažkosti, ktoré mu nastanú, keď ma bude nasledovať, nemôže byť mojím učeníkom. 28 Kto chce stavať dom, musí si najprv urobiť rozpočet a odhadnúť, či bude mať dosť prostriedkov na jeho dokončenie. 29 Inak, ak postaví iba základy a stavbu nedokončí, všetci sa mu budú vysmievať: 30 ‚Pozrite, to je ten, čo začal stavať, ale nedokončil, lebo nemal na to.‘ 31 Alebo ak niektorému kráľovi hrozí vojna, či najprv nezvolá vojenskú radu a neporadí sa, či môže so svojimi desaťtisíc vojakmi čeliť dvadsiatim tisícom? 32 Ak sa ukáže, že nie, či nepošle svojich poslov vyjednávať o mier skôr, ako ho nepriateľ napadne? 33 A tak sa nikto z vás nemôže stať mojím učeníkom, kým si dobre nerozváži, čoho by sa musel pre mňa vzdať.“

O soli

34 „Soľ je dobrá, ale ak stratí svoju slanosť, čo s ňou? Soľ bez chuti sa nehodí na nič, 35 ani len na hnojenie, musí sa vyhodiť. Kto má uši, nech počuje.“