Lukas 10 | Nádej pre kazdého

Ježiš posiela svojich pomocníkov

1 Ježiš si potom vyvolil ešte sedemdesiatich iných nasledovníkov a poslal ich po dvoch do každého mesta a dediny, ktoré mienil navštíviť. 2 Pred odchodom im povedal: „Proste Pána žatvy, aby vám poslal na pomoc viacerých žencov, lebo pole, ktoré treba zožať, je obrovské a pracovníkov je málo. 3 Choďte! Posielam vás ako ovce medzi vlkov. 4 Neberte si so sebou peniaze, ani tašku, ani obuv. A cestou sa nezdržiavajte. 5 Keď vojdete do niektorého domu, najprv im zaželajte:‚Pokoj tomuto domu.‘ 6 Ak vás prijmú srdečne, pokoj sa naozaj usídli v tom dome. No ak vás odmietnu, pokoj zostane vám. 7 Tam, kde vás prijmú, zdržte sa a neváhajte prijať ich pohostinstvo, lebo pracovník má právo na svoju mzdu. Neprechádzajte z domu do domu. 8 Ak vás prijmú v niektorom meste, pridŕžajte sa týchto zásad: jedzte všetko, čím vás ponúknu, 9 uzdravujte chorých a hlásajte:‚Božie kráľovstvo je celkom blízko vás.‘ 10 Ale ak vás v niektorom meste neprijmú, vyjdite do jeho ulíc a rozhláste: 11 ‚Vytriasame na vás ešte aj prach, čo sa na nás prichytil. 12 Vezmite však na vedomie, že aj k vám prichádza Božie kráľovstvo, no keďže ho odmietate, čaká vás Boží súd. A vtedy bude aj skazenej Sodome ľahšie ako vám.‘ “

Beda neveriacim mestám

13 Potom Ježiš začal hovoriť o galilejských mestách, kde mnohí v neho neuverili: „Beda ti, Korozaim! Beda ti, Betsaida! Keby sa v pohanských mestách Týre a Sidone boli stali také zázraky ako u vás, jeho obyvatelia by sa už dávno boli kajali, obliekali sa do vrecoviny a sedeli by v popole. 14 A tak Týru a Sidonu bude v deň posledného súdu ľahšie ako vám. 15 A čo mám povedať o vás, obyvatelia Kafarnauma? Budete sa vyvyšovať až do neba? Nie, až do pekla budete zvrhnutí.“ 16 Potom povedal svojim učeníkom: „Kto vás prijíma, mňa prijíma, a kto vás odmieta, mňa odmieta, odmieta toho, ktorý ma poslal.“

Návrat učeníkov

17 Neskôr sa tí sedemdesiati učeníci vrátili s radostnými správami: „Pane, aj démoni sa nám podrobujú, keď vyslovíme tvoje meno!“ 18 Odpovedal im: „Áno, videl som satana padať z neba ako blesk! 19 Dal som vám moc potláčať moc tohto nepriateľa, šliapať po hadoch a škorpiónoch. Nebojte sa, nič vám neuškodí. 20 Ale neradujte sa z toho, že sa vám podrobujú mocnosti zla, no radujte sa z toho, že sú vaše mená napísané na zozname nebeských občanov.“

Ježiš velebí otca

21 V tej chvíli naplnil Boží Duch Ježiša veľkou radosťou a povedal: „Velebím ťa, Otče, Pán neba aj zeme, že si schoval tieto pravdy pred vzdelanými a múdrymi tohto sveta a zjavil si ich tým, ktorí mi dôverujú ako deti. Áno, ďakujem ti, Otče, lebo tak sa ti to páči. 22 Všetko si mi zveril; len ty vieš, kto som, a ja viem, kto si ty, a vie to aj ten, komu to budem chcieť zjaviť.“ 23 Potom sa obrátil k svojim dvanástim učeníkom a povedal im: „Radujte sa, že všetko smiete vidieť na vlastné oči. 24 Mnohí dávni proroci a králi túžili vidieť a počuť, čo vy vidíte a počujete, ale nepočuli.“

Najväčšie prikázanie

25 Jeden z učiteľov Zákona chcel vyskúšať Ježiša a spýtal sa ho: „Majstre, čo mám robiť, aby som zdedil večný život?“ 26 Ježiš mu odpovedal otázkou: „Čo o tom hovorí Mojžišov zákon? Čo tam čítaš?“ 27 Znalec Písma mu zacitoval slová zo Zákona: „Miluj Pána, svojho Boha, z celého srdca, z celej duše, celou silou i celým svojím rozumom a svojho blížneho miluj tak, ako miluješ seba samého!“ 28 „Správne,“ povedal Ježiš. „Konaj tak a budeš žiť.“ 29 Znalec Písma sa však ďalej pýtal: „Ale kto je môj blížny?“

Milosrdný Samaritán

30 Nato mu Ježiš vyrozprával tento príbeh: „Istý muž sa uberal z Jeruzalema do Jericha. Cestou ho prepadli banditi, ukradli mu šaty aj peniaze, zbili ho a polomŕtveho ho nechali ležať pri ceste. 31 Náhodou šiel tadiaľ kňaz, ale keď ho videl, zďaleka ho obišiel. 32 Aj jeden chrámový sluha šiel okolo, ale ani ten mu neposkytol pomoc. 33 Napokon šiel tade aj jeden z opovrhovaných Samaritánov. Keď videl zraneného, prišlo mu ho nesmierne ľúto. Zabudol na starú nenávisť medzi Židmi a Samaritánmi, 34 pristúpil k nemu, ošetril mu rany olejom a vínom, obviazal mu ich, vysadil na svojho oslíka, zaviezol do hostinca a tam sa oňho staral. 35 Na druhý deň dal hostinskému dva strieborniaky a poprosil ho:‚Postaraj sa oňho, a ak ťa to bude viac stáť, doplatím ti, keď sa budem vracať.‘ “ 36 „Čo myslíš,“ spýtal sa Ježiš, “ktorý z tých troch mužov sa zachoval ako blížny k tomu úbožiakovi, čo ho prepadli banditi?“ – 37 „Ten, čo mu pomohol,“ odpovedal učiteľ Zákona. „Tak teraz choď a konaj podobne,“ povedal mu Ježiš.

Mária a Marta

38 Ježiš s učeníkmi pokračovali v ceste do Jeruzalema. V jednej dedine ho pozvala do svojho domu žena, ktorá sa volala Marta. 39 Jej sestra Mária si sadla na zem a pozorne počúvala Ježišove slová. 40 Marta mala zatiaľ plné ruky práce s prípravou pohostenia. O chvíľu prišla k Ježišovi a vyčítavo mu povedala: „Pane, nezdá sa ti to nesprávne, že moja sestra si tu nečinne sedí a všetku prácu necháva na mňa? Povedz jej, aby mi pomohla!“ 41 Ale Ježiš jej povedal: „Milá Marta, trápiš sa a znepokojuješ pre mnohé nepodstatné veci. 42 A pritom len jedno je potrebné. Mária si zvolila správne, vybrala si to, čo jej nikto nevezme.“