Johannes 8 | Nádej pre kazdého

Ježiš odpúšťa hriešnici

1 Ježiš odišiel na Olivový vrch, 2 ale hneď na svitaní sa znova vrátil do chrámu. Okolo neho sa zhromaždil zástup. Sadol si a učil ich. 3 Onedlho priviedli učitelia Zákona a farizeji ženu pristihnutú pri nevere. Postavili ju doprostred a povedali: 4 „Túto ženu sme pristihli pri cudzoložstve. 5 Mojžišov zákon prikazuje také ženy ukameňovať. Čo ty na to povieš?“ 6 No to bola iba zámienka, aby ho mohli odsúdiť. Ale Ježiš mlčal, sklonil sa a písal prstom po zemi. 7 Keď neprestali doňho dobiedzať, vstal a povedal: „Dobre, ukameňujte ju. Ale prvý nech do nej hodí kameň ten, kto nikdy nezhrešil.“ 8 A znova sa sklonil a písal po zemi. 9 Tu sa v nich ozvalo svedomie a pomaly sa jeden po druhom vytrácali – najprv tí najváženejší, až zostal Ježiš so ženou sám. 10 Vtedy sa znova vystrel a spýtal sa jej: „Kde sú tvoji žalobcovia? Ani jeden ťa neodsúdil?“ 11 „Nie, pane,“ odpovedala.„Ani ja ťa neodsudzujem. Choď, ale už nehreš!“ povedal jej.

Svetlo sveta

12 Potom znova prehovoril k zhromaždeným poslucháčom a povedal: „Ja som svetlo sveta, kto ide za mnou, nebude blúdiť v tme, ale bude mať svetlo na ceste životom.“ 13 „Stále sa vystatuješ a hovoríš o sebe!“ prerušili ho farizeji. 14 „Moje svedectvo je pravdivé, aj keď hovorím sám o sebe,“ namietol Ježiš. „Lebo ja viem, odkiaľ som prišiel a kam idem, ale vy to neviete. 15 Vy ma posudzujete nesprávne, len podľa zdania. 16 Ja takto nesúdim nikoho. Ak aj súdim, môj úsudok je správny, lebo nesúdim sám, ale so mnou aj ten, ktorý ma poslal. 17 A ak sa dvaja svedkovia zhodnú vo výpovedi, vaše zákony pokladajú také svedectvo za platné. 18 Nesvedčím teda len ja sám, ale svedčí o mne aj môj Otec, ktorý ma poslal.“ 19 „A kdeže je tvoj Otec?“ spytovali sa ho.„Keď nepoznáte mňa, nemôžete poznať ani môjho Otca. Keby ste poznali mňa, poznali by ste aj jeho,“ odpovedal im. 20 Tento rozhovor sa odohrával pri chrámových pokladniciach, kde stála stráž. Ale nikto ho nezatkol, lebo ešte nenastal jeho čas.

Len kto verí, pozná Ježiša

21 „Odídem od vás,“ znova sa im prihovoril Ježiš. „Budete ma márne hľadať, umriete v zajatí svojich hriechov. A tam, kam idem, nemôžete ísť.“ 22 „Hádam si len nechce vziať život?“ vraveli si medzi sebou. „Prečo by inak vravel, že nemôžeme prísť ta, kam ide?“ 23 Ježiš im povedal: „Ja som zhora, od Boha, vy ste zo sveta, ktorý je Bohu odcudzený. 24 Ak neuveríte, zomriete vo svojej hriešnosti.“ 25 „Tak nám povedz, kto vlastne si!“ naliehali.„Už som vám to jasne povedal. Som ten, za koho sa od začiatku vyhlasujem,“ odpovedal. 26 „Ale o vás by som mohol povedať mnoho, čo vás odsudzuje. No poviem vám iba to, čo mi povedal ten, ktorý ma poslal. A on je pravda sama.“ 27 Ale nikto v tej chvíli nepochopil, že Ježiš hovorí o Bohu. 28 Preto na vysvetlenie doložil: „Keď ma pribijete na kríž, pochopíte, že všetko, čo som vám hovoril a čo som robil, nebolo odo mňa, ale že ma to naučil Otec. 29 A ten, ktorý ma poslal, je so mnou. Neopustí ma, lebo robím to, čo sa jemu páči.“ 30 Po týchto slovách mnohí v neho uverili.

Kto hreší, je otrokom hriechu

31 Židom, ktorí uverili v neho, povedal: „Ak budete žiť podľa mojich slov, stanete sa naozaj mojimi učeníkmi. 32 Poznáte pravdu a pravda vás oslobodí.“ 33 „Ale veď my sme potomkovia Abraháma a nikdy sme neboli otrokmi. Prečo teda hovoríš, že budeme slobodní?“ namietali. 34 Ježiš im odpovedal: „Jedno je isté. Každý, kto hreší, je otrokom hriechu. 35 A otrok nemá v dome nijaké právo, všetky práva má iba syn. 36 Ak vás teda Syn oslobodí, budete naozaj slobodní. 37 Viem, že ste Abrahámovi potomkovia, a predsa ma chcete zabiť, lebo moje slová nenašli miesto vo vašich srdciach. 38 Ja vám hovorím, čo som videl u svojho Otca. Ale vy konáte podľa toho, čo ste videli a počuli od vášho otca.“ 39 „Naším otcom je Abrahám!“ ohradili sa Židia.„Nie!“ povedal Ježiš, „keby ste boli Abrahámovými deťmi, konali by ste ako on. 40 No vy ma chcete zabiť, lebo vám hovorím pravdu, ktorú mi zjavil Boh. Abrahám by tak nekonal.“ 41 To ich rozhnevalo a jedovato odsekli: „My sme sa nezrodili zo smilstva. Naším pravým otcom je sám Boh.“ 42 „Keby bol Boh vaším otcom, milovali by ste ma, lebo ja prichádzam od Boha, z jeho poverenia, nie sám od seba,“ namietol. 43 „Prečo nechápete, čo vám hovorím? Lebo nemôžete zniesť moje slová. 44 Vaším otcom je diabol a vy robíte to, čo vám našepkáva. Jeho lži od počiatku prinášajú smrť, lebo niet v ňom ani trocha pravdy. Rozsieva okolo seba lož, lebo je otcom lži. 45 Ja hovorím pravdu, a preto mi neveríte! 46 Kto z vás ma môže usvedčiť z nejakého hriechu? Nikto. Prečo mi teda neveríte, keď hovorím pravdu? 47 Kto pochádza z Boha, ten rád prijíma Božie slovo. Vy ho odmietate, a to je dôkazom, že nepochádzate z Boha.“ 48 „Nevraveli sme správne, že si odrodilec, človek posadnutý zlým duchom?“ hromžili Židia. 49 „Nie,“ bránil sa Ježiš, „nie som posadnutý zlým duchom, ale vzdávam česť svojmu Otcovi, no vy mi ju upierate. 50 Nemyslite si, že túžim po sláve a veľkosti. Mňa chce osláviť Boh. Odsúdi každého, kto mňa odmietne. 51 Ale jedno je isté: Kto prijíma moje slovo a podľa neho žije, nezomrie naveky.“ 52 Židia rozhorčene volali: „Teraz sme poznali, že si naozaj posadnutý démonom. Abrahám zomrel, aj proroci zomreli, a ty vravíš, že kto dá na tvoje slovo, nikdy neokúsi smrť. 53 Si azda väčší ako náš otec Abrahám, ktorý zomrel? Aj proroci pomreli. Za koho sa to vydávaš?“ 54 Ježiš im odpovedal: „Keby som chválil sám seba, nemalo by to nijakú cenu. Ale mňa chváli môj Otec, ktorého uznávate za svojho Boha. 55 Vy ste ho nikdy nepoznali, ale ja ho poznám dobre. Keby som to poprel, bol by som rovnaký luhár ako vy. Ale ja ho poznám a zachovávam jeho slovo. 56 Váš otec Abrahám sa tešil na deň, v ktorý prídem. Už vtedy vedel, že prídem, a radoval sa z toho.“ 57 „Nemáš ani päťdesiat rokov a tvrdíš, že si videl Abraháma?“ podpichovali ho Židia. 58 „Áno, dávno predtým, ako sa narodil Abrahám, bol som ja,“ presvedčivo povedal Ježiš. 59 To rozpálilo ich hnev a chceli ho ukameňovať. Ale v rozruchu, ktorý nastal, sa Ježiš nebadane vytratil z chrámu.