Johannes 5 | Nádej pre kazdého

Ježiš uzdraví ochrnutého

1 Potom sa Ježiš pobral do Jeruzalema, lebo bol práve židovský sviatok. 2 V strede mesta, neďaleko Ovčej brány, bol rybník, po židovsky zvaný Betezda, okolo ktorého bolo päť prístreší. 3 Ležali tu mnohí chorí, chromí, slepí, ochrnutí a túžobne čakali, kedy sa rozčerí hladina vody. 4 Z času na čas zostupoval totiž do rybníka anjel Pánov a rozvíril vodu. Prvý, kto vstúpil do rozvírenej vody, bol uzdravený, nech trpel čímkoľvek. 5 Medzi postihnutými ležal človek, ktorý bol chorý už tridsaťosem rokov. 6 Keď ho Ježiš uvidel a zistil, že je už tak dlho chorý, spýtal sa ho: „Chceš byť zdravý?“ 7 „Chcem,“ odpovedal chorý, „ale nemám nikoho, kto by mi pomohol dostať sa do rybníka, keď sa zvíri voda. Kým sa ta sám dostanem, zakaždým ma niekto predbehne.“ 8 Ježiš mu odpovedal: „Vstaň, vezmi si rohož a vráť sa domov.“ 9 Chorý bol v tej chvíli uzdravený. Zvinul rohož a pobral sa preč. 10 Bola práve sobota, keď Ježiš urobil tento zázrak, preto židovskí predstavení napomínali uzdraveného: „Nepatrí sa, aby si dnes odnášal svoje lôžko. Zákon to nedovoľuje.“ 11 „Viem,“ odpovedal. „Ale prikázal mi to človek, ktorý ma uzdravil.“ 12 „A kto ti také čosi rozkázal?“ rozhorčovali sa Židia. 13 To uzdravený nevedel, lebo Ježiš zmizol v dave. 14 Po nejakom čase ho Ježiš vyhľadal v chráme a povedal mu: „Teš sa, že si zdravý. Ale už nehreš, aby ťa nepostihlo niečo horšie.“ 15 Muž bežal za Židmi a oznámil im, že ho uzdravil Ježiš. 16 Tu dorážali Židia do Ježiša a vyčítali mu, že nezachováva sobotu. 17 Ale Ježiš im odpovedal: „Môj Otec neprestajne koná dobro a ja nasledujem jeho príklad.“ 18 Po týchto slovách židovskí predstavení ešte väčšmi dychtili ho zabiť, lebo nielenže narúšal zákon o sobote, ale hovoril o Bohu ako o svojom Otcovi, a tým sa robil rovným Bohu. 19 Ježiš sa bránil: „Syn nemôže robiť nič sám od seba. Robí len to, čo vidí robiť Otca, a robí to takisto. 20 Lebo Otec miluje Syna a zveruje sa mu so všetkým, čo robí. A Syn vykoná ešte väčšie zázraky ako uzdravenie chorého. 21 Môže dokonca vzkriesiť z mŕtvych tých, ktorých bude chcieť, tak ako to robí Otec. 22 A Otec sám nebude súdiť nikoho, toto právo prenechal Synovi, 23 aby si všetci ctili Syna tak, ako si ctia Otca. Ale kto si nectí Syna, ktorého poslal sám Boh, ten si nectí ani Otca.“

Kto bude žiť večne?

24 „Veľmi dôrazne vám hovorím, že každý, kto počúva tieto moje slová a verí v Boha, ktorý ma poslal, má večný život. Nebude súdený za svoje hriechy, ale už prešiel zo smrti do života. 25 A slávnostne vyhlasujem, že príde čas, ba už je tu, keď mŕtvi počujú môj hlas – hlas Božieho Syna – a tí, čo ho počujú, budú žiť. 26 Otec je zdrojom života a aj Syna poveril, aby dával život. 27 A takisto iba jemu dal právo konať súd. 28 Nebuďte prekvapení, prichádza čas, keď mŕtvi počujú jeho hlas a vstanú z hrobov. 29 Tí, čo konali dobro, vstanú do večného života, ale tí, čo neprestali konať zlo, vstanú a budú odsúdení.“

Svedectvá o Božom Synovi

30 „Ja sám nesúdim, kým sa neporadím s Otcom. Moja vôľa sa zhoduje s Otcovou. Preto súdim spravodlivo, lebo nehľadám svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal. 31 Iste by nepôsobilo vierohodne, keby som sám dokazoval, že som Boží Syn. 32 Ale je tu iný, ktorý svedčí o mne, a ja viem, že jeho svedectvo je pravé. 33 Sami ste šli počúvať Jána Krstiteľa na púšť a môžem vás ubezpečiť, že všetko, čo hovoril o mne, je pravda. 34 Ja však nemusím stavať na ľudskom svedectve, pripomínam ho iba preto, aby ste vy boli zachránení. 35 Ján Krstiteľ zažiaril jasne ako meteor a vy ste sa radovali z jeho svetla. 36 Ale je tu ešte jasnejšie svedectvo ako Jánovo, a to sú zázraky, ktoré konám. Sám Otec ma poveril ich konať a ony sú dôkazom, že ma poslal Otec. 37 A sám Otec vydal o mne svedectvo, hoci vy ste nikdy nepočuli jeho hlas, ani nevideli jeho tvár. 38 Jeho slovo vo vás nezostalo, lebo tomu, ktorého poslal, neveríte. 39 Skúmate Písmo a domnievate sa, že ak ho budete plniť, získate večný život. Ale aj Písmo svedčí o mne. 40 A jednako nechcete prísť ku mne, aby ste mali život. 41 Nečakám chválu od ľudí, 42 aj vás dobre poznám a viem, že nemilujete Boha. 43 Viem to, lebo som prišiel v mene svojho Otca, no odmietli ste ma prijať. Keby niekto prišiel vo vlastnom mene, prijali by ste ho s nadšením. 44 Nečudujem sa, že mi nemôžete uveriť, lebo vám väčšmi záleží na tom, aby ste sa páčili ľuďom ako Bohu. 45 A nedomnievajte sa, že ja budem Otcovi na vás žalovať. Vaším žalobcom bude Mojžiš, lebo dúfate, že zachovávaním jeho zákonov sa dostanete do neba. 46 No keby ste naozaj verili Mojžišovi, verili by ste aj mne, lebo on písal o mne. 47 Ale keď neveríte jemu, ako by ste mohli veriť mojim slovám?“