Johannes 4 | Nádej pre kazdého

Rozhovor so Samaritánkou

1 Keď sa Pán dozvedel, že sa farizeji dopočuli, ako získava a krstí viac učeníkov ako Ján – 2 hoci Ježiš sám nekrstil, krstili jeho učeníci – 3 opustil Judsko a opäť sa vrátil do Galiley. 4 Musel prejsť cez Samáriu. 5 Okolo poludnia došiel k Jakobovej studni pri mestečku Sichar. 6 Ježiš, unavený dlhou chôdzou, chcel si pri studni odpočinúť. 7 Sotva si sadol, prišla jedna z miestnych žien po vodu. „Daj sa mi napiť!“ poprosil ju Ježiš. 8 Bol sám, lebo jeho učeníci odišli do mesta nakúpiť niečo na jedenie. 9 „Ako to, že žiadaš vodu odo mňa, hoci si Žid?“ čudovala sa žena, lebo medzi Židmi a Samaritánmi vládlo napätie. 10 Ježiš jej odpovedal: „Keby si poznala nádherný dar, ktorý ti chce Boh ponúknuť, a keby si vedela, kto som, ty by si prosila mňa, aby som sa ti dal napiť živej vody.“ 11 „Veď nemáš ani vedro, ako chceš nabrať vody z takej hlbokej studne?“ namietla. „Odkiaľ by si vzal živú vodu? 12 Alebo si azda väčší, ako bol náš praotec Jakob, ktorý dal túto studňu vykopať? Sám z nej pil, aj jeho synovia, aj jeho dobytok.“ 13 Ježiš jej odpovedal: „Každý, kto pije túto vodu, opäť bude smädný. 14 Ale voda, ktorú ja ponúkam, uhasí navždy smäd a stane sa prameňom, ktorý napĺňa túžbu po večnosti.“ 15 „Pane, prosím ťa, daj mi tej vody, aby som nebola smädná a nemusela sem chodievať po vodu,“ poprosila žena. 16 „Choď a priveď sem svojho muža,“ rozkázal jej Ježiš. 17 „Nemám muža,“ odpovedala.„Pravdu vravíš,“ súhlasil Ježiš. 18 „Vystriedala si ich päť a ani ten, s ktorým teraz žiješ, nie je tvoj muž.“ 19 „Pane, vidím, že si prorok!“ prekvapene zvolala. 20 „Povedz mi teda, prečo vy Židia pokladáte Jeruzalem za jediné miesto, kde sa má uctievať Boh? Naši predkovia sa od nepamäti modlievali na tomto vrchu.“ 21 Ježiš jej odpovedal: „Ver mi, žena, blíži sa čas, keď ľudia nebudú uctievať Boha ani v Jeruzaleme, ani na tomto vrchu. 22 Vy uctievate, čo nepoznáte. My uctievame, čo poznáme, lebo Mesiáš vyjde zo Židov. 23 Prichádza však čas, ba už aj prišiel, keď nebude záležať na tom, kde sa kto modlí, ale ako sa modlí. 24 Skutoční vyznávači budú uctievať Otca v Duchu a pravde. O takých vyznávačov Otcovi ide. Boh je Duch a tí, čo ho vzývajú, musia mať jeho ducha a žiť v jeho pravde.“ 25 „Viem, že príde Mesiáš, ktorý sa volá Kristus,“ povedala žena, „ten nám všetko vysvetlí.“ 26 „Tým Mesiášom som ja,“ povedal jej Ježiš. 27 V tej chvíli sa vrátili učeníci a boli prekvapení, keď zastihli Ježiša v rozhovore so ženou. Ale neodvážili sa spýtať, prečo sa s ňou zhovára, ani o čom sa zhovára. 28 Žena nechala vedro pri studni, rozbehla sa do mesta a každému oznamovala: 29 „Poďte so mnou. Stretla som človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som dosiaľ urobila. Nebude to azda Mesiáš?“ 30 Obyvatelia mesta sa ihneď pobrali za Ježišom. 31 Medzitým ho učeníci ponúkali, aby sa najedol. 32 Ale odmietol: „Nebudem jesť. Mám iný pokrm, ktorý nepoznáte.“ 33 „Priniesol mu azda niekto nejaké jedlo?“ spytovali sa učeníci navzájom. 34 Ježiš im odpovedal: „Mojím pokrmom je žiť podľa toho, kto ma poslal, a dokončiť jeho dielo. 35 Nazdávate sa, že žatva sa začne až o štyri mesiace, na sklonku leta? Rozhliadnite sa okolo seba! Obrovské lány obilia už dozrievajú. 36 To sú ľudské duše pripravené na žatvu. Ženci, čo budú zhromažďovať ľudské duše do večných obilníc, dostanú bohatú odmenu. 37 A tí, čo siali, sa budú radovať spolu so žencami. Lebo je pravda, že jedni sejú a druhí žnú. 38 Ja som vás poslal žať ta, kde ste nesiali. Iní pred vami sa lopotili, a vy zbierate výsledky ich práce.“ 39 Mnoho Samaritánov z toho mesta uverilo, že Ježiš je Mesiáš, lebo tá žena všade rozprávala: „Povedal mi všetko, čo som robila.“ 40 Keď prišli za ním k studni, prosili ho, aby zostal v ich meste. Zdržal sa u nich dva dni. 41 Mnohí ďalší uverili v neho pre jeho slová. 42 Vraveli žene: „Teraz už veríme nie preto, čo si nám povedala, ale sami sme počuli a presvedčili sme sa, že je naozaj Spasiteľ sveta.“ 43 Po dvoch dňoch, ktoré tam Ježiš strávil, pobral sa do Galiley. 44 A hoci je známy jeho výrok: „Doma nikto nie je prorokom,“ 45 tentoraz ho Galilejčania prijali s otvoreným náručím, lebo boli v Jeruzaleme na veľkonočných slávnostiach a videli niektoré z jeho zázrakov.

Uzdravenie syna vysokého úradníka

46 Keď Ježiš prechádzal Galileou, znova zavítal do mestečka Kána, kde predtým premenil vodu na víno. Istý vysoký úradník z mesta Kafarnaum, ktorý mal na smrť chorého syna, 47 sa dozvedel, že sa Ježiš vrátil z Judska. Vyhľadal ho v Káne a úpenlivo ho prosil, aby šiel s ním do Kafarnauma a uzdravil jeho umierajúceho syna. 48 „Mám azda vykonať ešte ďalšie zázraky, aby ste uverili vo mňa?“ spýtal sa Ježiš. 49 „Pane, prosím ťa, poď rýchlo, kým môj syn neumrie!“ naliehal úradník. 50 „Vráť sa domov! Tvoj syn je zdravý!“ odpovedal mu Ježiš. 51 A ten človek uveril Ježišovi a vrátil sa domov. Niektorí z jeho sluhov mu bežali oproti a zvestovali mu, že jeho syn sa má lepšie. 52 Spýtal sa ich, kedy sa mu stav zlepšil. Odpovedali mu: „Včera poobede okolo jednej mu zrazu klesla horúčka.“ 53 A tu si uvedomil, že sa to stalo presne v tej chvíli, keď mu Ježiš povedal: „Tvoj syn je zdravý.“ A úradník i všetci v jeho dome uverili, že Ježiš je Mesiáš. 54 To bol druhý zázrak, ktorý Ježiš urobil v Galilei po svojom návrate z Judska.