Johannes 3 | Nádej pre kazdého

1 Jedným z popredných Židov bol Nikodém, člen židovskej rady. Patril do skupiny farizejov, ktorí prísne dodržiavali všetky náboženské predpisy. 2 Raz v noci vyhľadal Ježiša a povedal mu: „Majstre, vieme, že ťa poslal Boh, aby si nás vyučoval. Zázraky, ktoré konáš, sú presvedčivým dôkazom, že je s tebou Boh.“ 3 Ježiš mu odpovedal: „Vieš, čo je najdôležitejšie? Najdôležitejšie je, aby sa človek znova narodil, lebo inak sa nestane občanom Božieho kráľovstva.“ 4 „Znova sa narodiť v mojom veku?“ zvolal prekvapene Nikodém. „Môže sa azda niekto vrátiť do matkinho tela a narodiť sa po druhý raz?“ 5 Ježiš mu vysvetľoval: „Ak sa s človekom nestane zásadná zmena a ak nie je na ňom zjavný nový život z Ducha a ak sa na znamenie toho nedá pokrstiť, nemôže vstúpiť do Božieho kráľovstva. 6 Život narodený z človeka je telesný. Iba Boží Duch prebúdza duchovný život. 7 Nečuduj sa mojim slovám, že sa treba znovu narodiť. 8 Vietor vanie, kam chce. Počuješ, ako šumí, ale nevieš, odkiaľ a kam veje. Tak je to s každým, kto sa narodí z Ducha.“ 9 „Ako sa to môže stať?“ spýtal sa Nikodém. 10 „Ty si učiteľ židovského národa, a predsa to nechápeš?“ začudoval sa Ježiš. 11 „Ver mi, že hovorím o tom, čo viem, a svedčím o tom, čo som videl, a predsa mi neveríš. 12 Ak neveríte, keď hovorím o pozemských veciach, ako uveríte, keď budem hovoriť o nebeských? 13 Nik z ľudí vám nemôže dať také isté svedectvo ako ja, veď som prišiel od Boha. 14 Spomínaš si, čo Izraelitom zachránilo život na púšti, keď ich ohrozovali jedovaté hady? Ako Mojžiš vyzdvihol na stĺp bronzového hada a kto sa naň pozrel s vierou, zachránil si život? Tak aj ja musím byť vyzdvihnutý na kríž. 15 Každý, kto uverí, unikne smrti a bude žiť večne. 16 Lebo tak Boh miloval svet, že dal svojho jediného Syna, aby nik, kto v neho verí, nezahynul, ale mal večný život. 17 Boh svojho Syna neposlal nato, aby svet súdil, ale aby ho zachránil. 18 Kto v neho neverí, odsudzuje sám seba, lebo odmieta milosť ponúkanú samým Bohom. 19 Osudné pre takých ľudí je, že na svet prišlo svetlo, ale oni sa nechcú vzdať tmy, lebo dúfajú, že zakryje ich viny. 20 Zlé činy koná človek potme, aby to nik nevidel. Bojí sa svetla, aby nebol odhalený. 21 Ale ten, kto sa spravuje Božou pravdou, túži po svetle, aby vedel, či sú jeho činy v súlade s Božou vôľou.“

Ježiš a Ján Krstiteľ

22 Potom Ježiš odišiel aj so svojimi učeníkmi z Jeruzalema a nejaký čas pobudol v Judsku, kde krstil. 23 V tom čase bol Ján Krstiteľ ešte na slobode 24 a takisto krstil v Ainone neďaleko Salimu, kde bolo hodne vody. 25 Jedného dňa sa akýsi Žid pustil do debaty s Jánovými učeníkmi o tom, kto má právo krstiť. 26 Učeníci sa obrátili na svojho učiteľa: „Majstre, ten, ktorého si stretol na druhom brehu Jordánu a o ktorom si povedal, že je Mesiáš, sám krstí a všetci teraz chodia k nemu!“ 27 Ján im odpovedal: „Boh, ktorý je v nebi, každého poveruje nejakou úlohou. Mojím poslaním je pripravovať mu cestu, aby všetci prišli k nemu. 28 Vy sami ste svedkami, že som vyhlásil:‚On je Bohom poslaný Mesiáš a ja mu iba pripravujem cestu.‘ 29 Ľudia idú za tým, kto ich väčšmi priťahuje, ako nevestu priťahuje jej ženích. Ženíchovi priatelia sa radujú spolu s ním. Ja som ženíchov priateľ a jeho šťastie ma napĺňa radosťou. 30 On sa musí dostávať do popredia, ja musím ustupovať. 31 Ježiš prišiel z neba a prevyšuje nás všetkých. My ľudia pochádzame zo zeme a hovoríme len o tom, čo sme prežili na zemi. 32 On svedčí o tom, čo videl a počul v nebi. A predsa tak málo ľudí verí jeho slovám. 33 Ale kto mu uveril, potvrdil tým, že Boh je pravdivý. 34 Lebo ten, ktorého poslal Boh, vraví Božie slová. Boh mu totiž dáva Ducha v neobmedzenej miere. 35 Veď Otec miluje Syna a zveruje mu všetko. 36 Preto ten, kto verí v Syna, má večný život. Kto Syna odmieta, nedosiahne život, ale stíha ho Boží hnev.“