Johannes 11 | Nádej pre kazdého

Najväčší zázrak

1 Ježišov priateľ Lazár ťažko ochorel. Býval so svojimi sestrami Máriou a Martou v dedine Betánia. 2 Bola to tá Mária, ktorá natrela vzácnou masťou Ježišovi nohy a svojimi vlasmi mu ich vyutierala. 3 Sestry sa báli o bratov život, a tak odkázali Ježišovi: „Pane, tvoj milovaný priateľ je ťažko chorý.“ 4 Keď sa to Ježiš dozvedel, povedal: „Nebojte sa, jeho choroba sa neskončí smrťou, prejaví sa tu Božia moc a Syn Boží bude ňou oslávený.“ 5 Ježiš mal veľmi rád obe sestry i Lazára, no jednako sa ešte dva dni zdržal na mieste, 6 kde ho zastihla správa o Lazárovej chorobe. 7 Až potom vyzval svojich učeníkov: „Vráťme sa do Judska.“ 8 Jeho učeníci namietali: „Majstre, veď len nedávno ťa tam chceli Židia zabiť, a ty sa ta mieniš vrátiť?“ 9 „Či neviete, že dvanásť hodín cez deň je vidno? Kto chodí za vidna, nemusí sa báť, že sa potkne. 10 Len cesta za tmy je nebezpečná.“ 11 Potom dodal: „Náš priateľ Lazár zaspal a ja ho idem prebudiť.“ 12 „Ak spí, čoskoro sa uzdraví,“ citovali ľudovú múdrosť. 13 Nazdávali sa totiž, že hovorí o obyčajnom spánku, a nie o Lazárovej smrti. 14 Povedal im teda otvorene: „Lazár zomrel. 15 A ja som rád, že som nebol pri ňom, kvôli vám, aby ste mali novú príležitosť uveriť vo mňa. Poďme k nemu!“ 16 Tomáš prezývaný Dvojča navrhol učeníkom: „Poďme aj my, nech zomrieme spolu s ním!“ 17 Keď prišli do Betánie, Lazár už štyri dni ležal v hrobe. 18 Betánia bola neďaleko Jeruzalema, necelú hodinu cesty, 19 a tak mnohí známi z mesta prišli potešiť sestry v ich žiali za bratom. 20 Keď sa Marta dozvedela, že prichádza Ježiš, bežala mu oproti, ale Mária zostala doma. 21 Marta privítala Ježiša slovami: „Pane, keby si tu bol býval, môj brat by nebol zomrel. 22 Ale ja viem, že Boh ani teraz neodmietne nijakú tvoju prosbu.“ 23 „Neboj sa,“ ubezpečil ju Ježiš, „tvoj brat bude opäť žiť.“ – 24 „Viem, že ožije v posledný deň po vzkriesení,“ prisvedčila Marta. 25 „Ja som Vzkriesenie aj Život!“ povedal jej Ježiš. „Kto vo mňa verí, bude žiť, aj keby zomrel. 26 A kto žije a verí vo mňa, nikdy nezomrie. Veríš tomu, Marta?“ 27 „Áno, Pane,“ odpovedala. „Uverila som, že si Kristus, Boží Syn, na ktorého sme tak dlho čakali.“ 28 Po tých slovách odišla, odvolala svoju sestru nabok a pošeptala jej: „Je tu Ježiš a chce sa s tebou zhovárať.“ 29 Mária ihneď vstala a bežala k nemu.

Ježiš vzkriesi Lazára

30 Ježiš ešte nevošiel do dediny, bol na tom istom mieste, kde sa s ním stretla Marta. 31 Keď Židia, ktorí utešovali Máriu, videli, ako náhlivo vybehla z domu, pobrali sa za ňou, lebo sa domnievali, že sa šla vyplakať na Lazárov hrob. 32 Len čo Mária došla k Ježišovi, padla pred ním na kolená a nariekala: „Pane, keby si tu bol býval, môj brat mohol ešte žiť!“ 33 Máriin plač aj nárek Židov Ježiša rozrušili a hlboko dojali. 34 Spýtal sa ich: „Kde ste ho pochovali?“„Poď, ukážeme ti!“ odpovedali. 35 Vtedy vyhŕkli slzy aj Ježišovi. 36 „Pozrite, ako ho mal rád!“ šeptali si medzi sebou. 37 Ale iní namietali: „Keď vedel uzdraviť slepého, nemohol zachrániť Lazára pred smrťou?“ 38 To Ježiša znova rozrušilo a vykročil k hrobu. Bola to jaskyňa privalená veľkým balvanom. 39 „Odvaľte ten kameň!“ rozkázal Ježiš.„Pane, je pochovaný štvrtý deň, akiste je už v rozklade!“ chcela tomu zabrániť Marta. 40 „Či som ti nepovedal, že ak budeš veriť, uvidíš Božiu slávu?“ pripomenul jej Ježiš. 41 Vtedy odvalili kameň. Ježiš uprel oči k nebu a modlil sa: „Otče, ďakujem ti, že ma počuješ. 42 Ja viem, ty ma vždy počuješ, ale povedal som to kvôli ľuďom, ktorí stoja okolo, aby uverili, že ty si ma sem poslal.“ 43 Potom zvolal mocným hlasom: „Lazár, poď von!“ 44 A Lazár vyšiel. Ruky aj nohy mal ovinuté pohrebným rubášom a tvár mal prikrytú šatkou. Ježiš im povedal: „Zložte mu to, nech môže odísť!“

Jeden musí umrieť za všetkých

45 Mnohí Židia, ktorí prišli za Máriou, boli svedkami zázraku, ktorý Ježiš vykonal, a uverili v neho. 46 Ale niektorí sa ponáhľali rýchlo to oznámiť farizejom. 47 Tí ihneď zvolali poradu s veľkňazmi, aby posúdili, čo sa stalo.„Čo si počneme?“ bezradne sa spytovali. „Ten človek skutočne robí zázraky! 48 Ak proti nemu nezakročíme, uverí v neho všetok ľud, prídu Rimania, podmania si nás a zničia chrám aj celý národ!“ 49 No tu sa prihlásil o slovo Kaifáš, ktorý bol v tom roku veľkňazom: „Načo by ste si tu lámali hlavu. Je to celkom jasné. 50 Prečo by mal zahynúť celý národ, nech radšej umrie jeden za všetkých.“ 51 Keď Kaifáš navrhol tento úklad proti Ježišovi, netušil, že ako veľkňaz vyriekol proroctvo, že Ježiš má byť obetovaný za svoj ľud. 52 Jeho výrok sa nevzťahoval iba na Židov, ale na Božie deti zo všetkých národov, ktoré sa spoja v jednu cirkev. 53 Od toho dňa sa židovskí vodcovia pevne rozhodli, že ho zabijú. 54 Preto sa Ježiš prestal verejne pohybovať medzi Židmi a utiahol sa aj s učeníkmi do mesta Efraim na okraji púšte. 55 Priblížila sa opäť Veľká noc. Z celej krajiny putovali do Jeruzalema ľudia, aby ešte pred hlavnými sviatkami mohli vykonať predpísané očistné obrady. 56 Túžili sa stretnúť s Ježišom a spytovali sa navzájom: „Čo si myslíte? Príde či nepríde sem na sviatky?“ 57 Veľkňazi a farizeji totiž vydali rozkaz, že každý, kto by vedel, kde sa zdržiava, musí to oznámiť, aby ho mohli zatknúť.