Johannes 10 | Nádej pre kazdého

Dobrý pastier

1 „Dobre si zapamätajte, čo vám teraz poviem,“ nabádal Ježiš svojich poslucháčov: „Kto nevchádza do ovčinca dverami, ale prelieza ohradu, je určite zlodej a zbojník. 2 Pastier vchádza k svojim ovciam cez dvere. 3 Strážnik otvára dvere iba jemu a ovce ho poznajú už po hlase. Potom volá ovce po mene a vyvedie ich na pastvisko. 4 Kráča vpredu pred nimi a ovce idú za ním, lebo poznajú jeho hlas. 5 Cudzieho človeka neposlúchnu a nejdú za ním, lebo jeho hlas nepoznajú.“ 6 Poslucháči nepochopili toto prirovnanie, a tak im ho vysvetlil: 7 „Verte mi, ja sám som dvere. 8 Všetci, čo prišli predo mnou, sú zlodeji a zbojníci. Ale ovce ich neposlúchli. 9 Ja sám som dvere. Kto cezo mňa vojde, bude zachránený. A kto bude so mnou vchádzať a vychádzať, nebude mať nedostatok. 10 Zlodej ovce kradne a zabíja, ale ja im prinášam život plný hojnosti. 11 Ja som dobrý pastier, ktorý za svoje ovce aj život obetuje. 12 Ten, komu ovce nepatria a pasie ich len za mzdu, keď vidí, že sa blíži vlk, utečie a nechá mu ovce napospas. 13 Nezáleží mu na tom, či vlk ovce rozoženie a roztrhá. 14 Ja som dobrý pastier, poznám svoje ovce a ony poznajú mňa. 15 Takisto aj môj Otec pozná mňa a ja poznám Otca. A ochotne obetujem aj svoj život za ovce. 16 Mám aj iné ovce, ktoré ešte patria do iného ovčinca. Aj tie musím priviesť. Počujú môj hlas a bude jedno stádo a jeden pastier. 17 Otec ma miluje, lebo dávam svoj život, aby som ho znova získal. 18 Nikto mi ho neberie, dávam ho dobrovoľne. Mám právo a moc svoj život dať a mám moc ho opäť prijať. Taký príkaz som dostal od svojho Otca.“ 19 Tieto slová opäť vyvolali medzi Židmi roztržku. Niektorí vraveli: 20 „Je posadnutý zlým duchom, alebo sa načisto zbláznil. Prečo ho vôbec počúvate?“ 21 Ale iní namietali: „Posadnutý takto nehovorieva. A či môže zlý duch otvoriť oči slepým?“

Hovor s nami otvorene

22 Boli práve sviatky vysvätenia jeruzalemského chrámu. Bolo to v zime. 23 Ježiš sa prechádzal v chráme, v Šalamúnovej sieni. 24 Tu ho obstúpili Židia a vyzvali ho: „Dokedy nás chceš napínať? Ak si Mesiáš, povedz nám to otvorene!“ 25 „Už som vám to neraz povedal, ale vy ste to nikdy nebrali vážne,“ odpovedal im. „Moje činy vydávajú svedectvo o tom, že som Mesiáš. Veď ich konám z Božieho poverenia. 26 Neveríte mi, lebo nepatríte do môjho stáda. 27 Moje ovce poznajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou. 28 Dávam im večný život, nikdy nezahynú a nikto ich z mojej ruky nevytrhne. 29 Dal mi ich môj Otec; a on je mocnejší ako akákoľvek mocnosť, preto ich nik nemôže vytrhnúť z jeho ruky. 30 A ja a Otec sme jedno.“ 31 Tieto slová Židov tak popudili, že začali zbierať kamene a chceli ho zabiť. 32 „Z Božieho poverenia som vykonal veľa dobrých činov, aby som pomohol ľuďom. Pre ktorý z nich ma chcete ukameňovať?“ spýtal sa Ježiš. 33 „Nechceme ťa zabiť pre tvoje činy, ale preto, že sa rúhaš. Ty, obyčajný človek, sa vyhlasuješ za Boha,“ vysvetľovali mu Židia. 34 Ježiš sa bránil slovami Písma: „Vo vašom Zákone predsa Boh vyhlásil: Ste bohovia. 35 Ak Boh nazýva bohmi tých, ktorým adresoval svoje slová – a Písmo musí platiť – 36 prečo obviňujete mňa, ktorého Otec posvätil a poslal do sveta, že sa rúham, keď som povedal: Som Boží Syn. 37 Ak som nekonal Otcove skutky, neverte mi. 38 Ale ak by ste ani mne neverili, verte skutkom, ktoré konám, a presvedčte sa, že Otec je vo mne a ja v Otcovi.“ 39 Židia sa chceli znova Ježiša zmocniť, ale unikol im. 40 Odišiel na druhý breh Jordánu a zdržiaval sa na mieste, kde predtým Ján krstil. 41 Mnohí prichádzali za Ježišom a vraveli: „Ján síce nerobil zázraky, ale všetko, čo hovoril o tomto mužovi, je pravda.“ 42 A mnohí tam v Ježiša uverili.